Voľba 2. kapitola-Josh

6. září 2011 v 14:54 | Alice |  Voľba



Jade Blackstoneová je ozaj veľmi zaujímavá osoba. A to nemyslím len tým, že je to čarodejnica. Má akési zvláštne vyžarovanie, kvôli ktorému som z nej počas celého času, čo som s ňou sedel v jednej triede, keď si písala trest, nemohol spustiť oči. Je jednoducho iná. Nesie okolo seba akúsi neviditeľnú bariéru, povedal by som, že auru, vďaka ktorej by som ju dokázal nájsť aj medzi celým húfom ľudí. S takým niečím som sa veru ešte nestretol, a to som už videl mnoho čarodejníkov a čarodejníc.

Preháňalo sa mi to hlavou po celý čas, čo som kráčal zanedbaným chodníkom domov.

Čierna kovová brána sa predo mnou ako na povel otvorila a po niekoľkých sekundách sa aj znova uzavrela a zase vyzerala ako z hororu. Vlastne taký je celý náš dom. Akoby vystrihnutý z akéhosi gotického hororu o duchoch a démonoch. A to ani neuznávame čiernu mágiu.

Zrejme za to môže to, že tu kedysi mučili ľudí a nútili ich povedať pravdu, niekedy sa dokonca v ukrutných bolestiach priznali aj k tomu, čo nikdy neurobili. Proste hrozné miesto. Lenže keď sme si hľadali vhodný dom, mama uvidela tento a vyhlásila, že je ten pravý a že sa jej neskutočne páči. Vraj má svoju atmosféru. Jasné.

Čím viac som sa snažil upútať svoju myseľ kamennom cestičkou a kŕdeľmi vrán na vysokých orechoch pred domom, tým viac som musel uvažovať o Jade. Nechcem nikoho kŕmiť presladenými a nudnými rečami o tom, že som v živote nestretol dievča ako je ona, ale proste je to tak. Áno, nepatrí medzi tie najkrajšie, ale zas nie je ani škaredá. Plus to vyžarovanie. Mal by som si ju zobrať na paškál a zistiť čo je zač. Či má nejakú väčšiu moc alebo niečo podobné. Lebo ničomu inému tú auru neviem pripísať.

Len čo som vošiel do domu, uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku.

"Ahá, Josh sa nám vrátil domov zo školy! Ako bolo? Ktorý trest v poradí si si písal?" vrhol sa na mňa môj o päť rokov starší brat, Mark a objal ma tak tuho, až mi vytryskli slzy.

Mark pracuje v zahraničí. Rád by som vedel, čo vlastne robí, ale vždy keď sa ho opýtam, odbije ma s tým, že ja na také veci ešte mám času dosť. Vraj dáke rodinné povolanie. Tak netuším, čo si mám myslieť. Chodí domov len raz za pol roka a vtedy u nás máme hotovú hostinu. Mama varí ako zbláznená a otec si vyberie voľno a každý jeden deň nás popoludní vodí na lov rýb, či už je zima alebo leto. V tých týždňoch to u nás žije.

"Och, ahoj Mark," vytisol som zo seba, keď ma pustil, no stále som musel lapať po dychu.

"Braček, tuším ti narástli bicepsy," uškrnul sa a tváril sa, akože si ma pozorne premeriava.

"Veď hej. Čoraz častejšie ku mne na chodbe chodia baby, aby som im dal Joshovo číslo. A keď sa ich opýtam prečo, tak sa len chichocú, akoby nemali všetkých päť pohromade. Blbky." Odvetí Jason, môj druhý, o rok starší brat, a ako uňho býva zvykom, zamračí sa.

"Konečne by si mi mal vysvetliť, čo robíš," pripomeniem Markovi, nevšímajúc si Jasonovej uštipačnej poznámky. Nečakám odpoveď. Aspoň nie dostačujúcu.

"Pracujem na záchrane rodiny," žmurkne.

"Čože?" zúžim oči.

Mark zo seba vydá jeden dlhý, hlboký povzdych a potom ma objíme okolo pliec.

"Čoskoro budeš plnoletý, zanecháš za sebou školu a budeš musieť robiť to, čo ja. Tak hádam je ten správny čas, aby si sa to dozvedel. Poďme do tvojej izby." Povie a mňa sa náhle zmocňuje trochu nečakané vzrušenie. Už ani neviem odkedy sa ho na to pýtam a on mi to konečne povie!

"Chlapci..."začne mama, ale keď nás s Markom zbadá, ako kráčame hore schodmi, zmĺkne a otočí sa na päte, následne zmizne v útrobách kuchyne.

"Čo to...?" nechápem.

"Len choď," postrčí ma môj brat a ja som nútený ísť ďalej.

"Ide o to," začne hovoriť, keď za sebou zavrie dvere v mojej izbe, ktorá vyzerá ako po druhej svetovej vojne, "Že naša rodina je vo vážnom ohrození."

"Čo?"

"Neprerušuj ma! No nielen naša rodina, ale desiatky iných čarodejníckych rodín, ktoré čaká večné zavrhnutie, ak si nenájdu záchranu. A ja pracujem ako pátrač po tej záchrane. Hľadám jedno jediné dievča, ktoré by sme mohli obetovať, aby sme sa tak vyhli trestu. Má na zápästí ľaliu a nevie sa, aká je stará, či ešte vôbec žije, ani kde by sa mohla ukrývať. Preto ťa, Josh, prosím, aby si mi okamžite dal vedieť, keby si narazil na také dievča, napríklad na ulici, alebo hoci aj v škole."

"Ale ja..."

"Chceš aby mama s otcom zomreli? Spolu s nimi aj malá Amy a aj ja, ty a Jason?"

"Nie, ale zabiť..."protestujem ďalej. Tá myšlienka sa mi hnusí, aj keby nás všetkých mala vzkriesiť.

"Sľúb mi to! Sľúb mi, že mi to oznámiš, keď náhodou natrafíš na také dievča!"

Sťažka preglgnem, s vedomím, že tým možno odsúdim na smrť jedno nevinné stvorenie, ktoré snáď ani nevie, že ho hľadajú desiatky čarodejníckych rodín.

"Sľubujem."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 aboutme-princess aboutme-princess | Web | 6. září 2011 v 15:06 | Reagovat

Páčí se mi tvůj blog,pekný lay,nepotrebuješ někde hlásnout?Ráda pomůžu :)
Jinak,byla bych ráda,kdyby sis na mem blogu přečetla první článek.. :) (tedy jestli chceš) :)

2 Babble Babble | Web | 17. září 2011 v 10:56 | Reagovat

Už sa teším na ďalší diel, tento je skvelý

3 Katashi Katashi | Web | 15. ledna 2012 v 12:53 | Reagovat

Doopravdy se to rychle čte :)
Josh mi sedí více než Jade (možná je to jen první dojem). Jenom bych možná zpomalil s vším tím tajemným - je dobré, že čtenáře o všeho uvrhne přímo, ale nějak mi chybí souvislosti... žádný úvod, jak se všechno událo či tak... neříkám, že je to špatné, jen bude chvilku trvat, než 'nasednu do rozjetého vlaku'. Jde vidět, že ty máš v hlavě už všechno promyšlené a taky toho víš více než prostý čtenář, takže se neboj a vždycky se zkus na to podívat pohledem 'nezasvěceného' :) Ale celkově z té povídky mám docela dobré pocity - žádné zvlášť rušivé elementy jsem nepostřehl :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama