Spútaná mágiou - 1.kapitola - Sny

9. října 2011 v 13:07 | Lisa |  Spútaná mágiou
Tak, a tu je prvá kapitola mojej poviedky. Presne 1000 slov Smějící se Dúfam, že sa vám aspoň trochu bude páčiť.


~1.~
Sny

- Strašidelné sny mám skoro každú noc...-

Bežala som tak rýchlo ako som mohla. Ale na to, aby som ich všetkých zachránila, som nebola príliš rýchla. Starší robili čo mohli, ale nestačili na nich, aby ich mohli zdolať. Boli priveľmi silní. Bola to čierna mágia. Zlo.

Rýchlo som otvorila oči a sadla si na posteli. Ďalší sen. Stále to isté. Dookola to isté. Na tieto sny sa často budím uprostred noci.

Vzdychla som si. Pozrela som sa na hodiny na mojom nočnom stolíku. Jedna hodina po polnoci.

Vzala som si pohár vody a vypila ho. Potom som si znova ľahla. Takú polhodinu som nevedela zaspať. Stále som myslela na ten sen, v ktorom sa udalosti naozaj stali. Stalo sa to pred rokom. Práve dnes je tomu rok, čo som stratila svojho otca. Pri "nehode". Tak to bolo písané v novinách.

Ale to nebola pravda. Veci sa nám aj ostatným starším vymkli spod kontroly. Otca som už zachrániť nemohla. Ani tých ostatných, ktorí pri tom zomreli. Sotva som mohla zachrániť tých, ktorí prežili. A nebola to moja zásluha, že prežili. Zachránil ich môj otec. A teraz je mŕtvy.

Stále myslím na toto, keď sa mi prisní ten sen, či spomienka. Neviem ako to mám volať.

Povzdychla som si. Nesmiem na nič myslieť a zaspím. Budem spať bez snívania. Aspoň dúfam.

O chvíľu sa mi to aj podarilo. Len nie podľa mojich predstáv.

--------------------

Snažila som sa ich zastaviť. No márne. Kričala som na nich, no márne. Mala som sen o tom, že mali haváriu a všetci zomreli. Musela som ich zachrániť. Ale niečo ma ťahalo naspäť. Niečo silné. Nevedela som sa k nim dostať.

Zrazu som počula všelijaké zvuky. V jednom momente som ich videla odchádzať, a v druhom už bolo auto obrátené na hor. A dymilo sa z neho. Potom vybuchlo.

Zobudil ma môj tichý výkrik. Bola som spotená a bola mi zima. Pretrela som si oči.

Dnes to nie je dobré. Táto noc je divná. Radšej už nezaspím.

O chvíľu mi začal vyzváňať budík. Veď je sobota. Sedem hodín ráno. Zabudla som si vypnúť budík.

Dnes máme ísť s mamou, mojím bratom a sestrou nakupovať. Alebo niečo také.

Vstala som z postele a šla do kúpeľne. Umyla som si zuby a tvár som si opláchla studenou vodou. To ma definitívne zobudilo. Už sa nemusím báť, že zaspím posediačky.

Pozrela som sa do zrkadla a pod očami som uvidela kruhy. Super.

Zišla som do kuchyne, kde mama už chystala raňajky a sadla som si na jednu stoličku pri stole.

"Už si sa zobudila? Lily a Chris ešte spia," povedala mama a dala predo mňa tanier s toastami.

"Vďaka. Čiže presnejšie, Lily spí a Chris chrápa ostošesť," povedala som jej a ona sa potichu zasmiala.

"Tak trochu," odvetila a ja som sa pustila do raňajok. "Spala si dobre?" spýtala sa ma.

"Hej, celkom dobre," odvetila som. Pravdaže to bola lož, ale nechcem, aby sa o mňa strachovala.

"Tak, dnešok ešte platí?" spýtala sa po chvíli ticha.

"Jasné!" povedala som jej. "Lily by ma uškrtila, keby sme nešli," a takto to šlo ďalej. Hovorili sme len o obyčajných veciach. To dnešné nakupovanie bude fajn.

Neskôr sa už zobudili aj Lily a nakoniec aj Chris, ktorý mal vlasy také strapaté, že by to nemohlo byť ani hniezdo pre vtákov. Uťahovala som si z neho a on mi to nevedel ako odplácať, lebo bol ešte trochu mimo a v polospánku nemohol proti argumentovať.

--------------------

Nakupovanie bolo celkom fajn. Chris už nebol polo mimo a už mal protiútok proti mojim blbostiam. Ale stále som vyhrávala. Nestačil na mňa. Mama a Lily nad tým len krútili hlavami. No čo už, my dvaja sme už raz takí. Lily je skôr ako mama. Tichá, vzdorná, ale niekedy sa k nášmu uťahovaniu si zo seba pripojí. A je v tom dobrá.

No dnes som nebola vo svojej koži. Mala som zlé tušenie, že sa niečo stane, ale uvrhla som tú myšlienku a nemyslela na ňu.

Cestou domov sa mi ten pocit zhoršil. A potom prestal.

Keď sme prišli domov, všade boli hasiči a hasili náš dom, ktorý plápolal ohňom, a nevedeli ho skrotiť.

Povedali nám, že v susednom dome vybuchol plyn a prešlo to na náš dom.

"Kam teraz pôjdeme?" spýtala sa Lily.

"Nezostalo nám veľa vecí. Celá jedna strana domu zhorela a zostať tu nemôžeme, lebo je to nebezpečné," povedala mama.

Našťastie tá časť domu nám nezhorela, kde boli naše spálne. Takže sme nestratili všetko.

"Musíme ísť domov," povedala neprítomne mama. V jej hlase som počula, že bojuje sama so sebou.

"Domov?" spýtal sa Chris.

"Musíme ísť k babičke. Nemáme inú možnosť," odpovedala.

"Ale ja sa tam nechcem vrátiť!" ozvala som sa.

"Musíme! Kam by sme šli? Nemáme kde spať! Iná možnosť neexistuje. Pochop to Lisa," odvetila rázne mama.

"Mami!"

"Dosť! Všetci sa vráťte do auta a počkajte tam na mňa. Spýtam sa hasičov, kedy si môžeme ísť po veci," prikázala a videla som na nej, že to nijaké moje prosenie nezmení.

Obrátila som sa a šla k autu. Chris a Lily ma nasledovali. Nasadla som a silno som zabuchla dvere.

"Čo teraz?" spýtal sa ma Chris.

"Netuším," odvetila som. Porozumel, že už o tom nechcem viac diskutovať a nechal ma. Celý čas sme boli ticho.

Asi tak po polhodine nás pustili dnu. Celá ľavá strana domu bola zhorená. V obývačke bol len popol a prach. Schodisko bolo trochu obhorené, ale vydržalo našu váhu. Dali nám pol hodinu na zbalenie sa a potom sme mali vypadnúť.

Rozišli sme sa do svojich izieb a začali baliť. Ja som si len sadla na posteľ a premýšľala.

Vraciam sa do svojho minulého života, ktorému som sa chcela za každú cenu vyhnúť. Vraciam sa do svojej starej školy, do bývalých lavíc, k bývalým spolužiakom. A k priateľom, ktorých som uvrhla a nechala ich za sebou. Neviem, či ma prijmú zase k sebe. Ale ani to nechcem. Už nemám svoju moc. Zbavila som sa svojej sily a prisahala, že už nikdy nebudem čarovať. To hodlám spĺňať aj naďalej. Nech sa stane čokoľvek.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hayley Hayley | Web | 9. října 2011 v 16:57 | Reagovat

zajímavé :-D  :-D  :-D

2 Natasha Bedlife Natasha Bedlife | Web | 9. října 2011 v 21:08 | Reagovat

Páni. Vypadá to opravdu zajímavě. Doufám, že brzy bude pokračování :-)

3 Charlotte Evans Charlotte Evans | E-mail | Web | 10. října 2011 v 17:43 | Reagovat

Promiň, zatím jsem si kapču nepřečetla, ale já ti prostě MUSÍM napsat, že máš úžasný design!!! Mám moc ráda vlky, a tihle jsou táááák... kouzelní!!!
Dobře, nechám toho a jdu číst :-)

4 Charlotte Evans Charlotte Evans | E-mail | Web | 10. října 2011 v 20:44 | Reagovat

Vypadá to zajímavě - jsem zvědavá na pokráčko...
---
Ještě něco, zveřejnila jsem článek o Spřátelení, a chtěla bych, abyste mi pod něj napsaly... Napište to, jako byste o přátelství ještě nežádaly - prostě tam sepište to, co tam mám pro ty žádosti... :-) - Potřebuju vědět vaše oblíbené postavy apod.

5 Charlotte Evans Charlotte Evans | E-mail | Web | 11. října 2011 v 14:44 | Reagovat

Tak, právě jsem zveřejnila vaší ikonku ode mě... :) Samozřejmě že s Bellou... :-D

6 Babble Babble | E-mail | Web | 15. října 2011 v 12:44 | Reagovat

Už sa neviem dočkať na ďalšie diely :-)

7 Emma Lee Emma Lee | E-mail | Web | 8. prosince 2011 v 11:53 | Reagovat

je to dobré :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama