Spútaná mágiou - 2.kapitola - Návrat

23. října 2011 v 11:19 | Lisa |  Spútaná mágiou
Prepáčte, že kapitola je len teraz, ale v škole som mala veľa a ešte som mala preklady na svojej stránke. Nasledujúcu kapitolu už pridám skôr.


~2.~

Návrat

- Spomienky rania.-

Sťahovanie prebehlo hladko, pretože sme so sebou nebrali veľa vecí. Len cesta bola dlhá. Najčastejšie som zízala von z okna.

Sedela som na strane spolujazdca. Mama riadila a sestra s bratom sedeli vzadu. Nehovorili sme príliš. Len čo bolo potrebné. Ja som po celej ceste ani nemukla a ostatní ma nechali. Mama niekedy prehodila niečo, čo chcela ako vtip, ale nesmiala som sa tomu. Ako by som bola vo sklenenej guli, oddelená od nich, oddelená od sveta. Nechcela som s nikým konverzovať.

Myšlienky sa mi len tak poletovali hlavou. Myslela som na to, čo sa stalo, ale aj na to čo bude. Hlavne o tom, čo sa stane, keď sa vrátime do svojho starého života. Neviem, čo bude, ale ani to nechcem vedieť. Nechám veci prúdiť tak, ako majú. Nechám sa unášať prúdom.
-----
Keď sme dorazili k nášmu starému domu, babička vyšla z domu a mávla nám z verandy. Nebývala s nami. Mala svoj vlastný dom na druhom konci mesta, len nás prišla privítať.

"Vitajte!" Každého z nás vyobjímala. Najprv mamu, potom Lily a Chrisa. A nakoniec mňa.

"Ahoj starká," pozdravila som ju. Mala vráskavú tvár, šedivé vlasy, a bola nízka a zhrbená, ale stále mala dostatok sily. Jej silné objatie to len potvrdzovalo.

"Vitaj Lisa," povedala a potom sa odvrátila. "Poďte. Prichystala som vám vaše staré izby. Dúfam, že všetko bude dobre."

"To určite mami," povedala jej mama.

"No poďte," zavelila nám starká.

Vošli sme dnu. Prekvapilo ma staré poznanie vecí, ktoré som mala pred očami. Starý vešiak na kabáty a iné veci, na ktoré som už zabudla.

Vyšli sme hore po schodoch a rozišli sa do svojich izieb. Každý sme si pamätali, kde ich máme.

Keď som vošla do svojej, zahrnuli ma spomienky. Podišla som k svojmu písaciemu stolu. Všetko bolo tak, ako som to tu pred odchodom nechala. Vtedy sme sa ponáhľali a zobrali si len to, čo bolo potrebné. Položila som si kufor na podlahu a podišla k svojmu starému stolu.

Na stole som mala starý časopis a rozčítanú knihu, ktorú som čítala snáď stokrát. Zobrala som si ju a otvorila. Našla som tam svoju ručne vyrobenú záložku do knihy. Boli tam nejaké ornamenty, ktoré som len tak načarbala na papier, a neskôr používala ako záložku. Knihu som zatvorila a položila naspäť na stôl. Prezerala som si veci na stole. Staré papiere a poznámky. Zobrala som si jednu poznámku. Čo som nemala robiť. Bolo tam napísané: Nezabudnúť! - zvolať stretnutie spolku; vyskúšať nové kúzlo! kúpiť darček otcovi k narodeninám; Zrazu sa mi v hlave začali víriť všelijaké spomienky, na ktoré som sa snažila zabudnúť už dávno.

Oprela som sa o stôl. Ale moja ruka sa pošmykla na papieroch a jedna kôpka spadla. Zohla som sa, aby som tie veci pozbierala. Keď som tie veci zbierala, rozsypali sa mi aj fotky. Na jednej fotke som bola ja s otcom a na ostatných som bola s priateľmi.

Oči sa mi naplnili slzami. Vydýchla som. Zdvihla som veci a hodila ich na stôl. Nejaké veci znova popadali, ale nezaujímalo ma to. Sadla som si na posteľ a začala som plakať. Slzy sa zo mňa len tak rinuli. Slzy jedna po druhej, spadali na moje ruky. Zaborila som si tvár do dlaní.

Po prvý raz sa mi moje barikády zrútili, a nič ma nechránilo pred bolesťou.
--------
Po takej polhodine som sa snažila upokojiť. Nemôžem sa predsa teraz zrútiť. Nie teraz a nie tu, keď nie som sama. Nesmiem ukázať slabosť ani sama pred sebou. Musím byť silná, aby som všetko zvládla.

Musím sa ovládať. Zhlboka som sa nadýchla a potom vydýchla. Prehrabla som si vlasy.

"Zvládnem to." zašepkala som si. Vstala som z postele a začala sa vybaľovať svoj kufor. Po kúskoch som si vyberala veci a snažila sa vymyslieť, kam ich dať. Šaty som si dala do svojej skrine, to bolo jasné.

Na nočnom stolíku som mala dva rámy fotografií. Jeden so svojou rodinou a jeden so svojimi priateľmi. Radšej bývalými. Videla som ich už dávno. Kto vie, ako teraz vyzerajú. Aj keď prešiel len rok. Zobrala som si rám so svojimi priateľmi a prezrela si ich tváre. Dylan, Brittany, Luka, Jane, Melanie a Jake. Moji bývalí najlepší priatelia a zároveň môj spolok čarodejníkov. Môj bývalý spolok. Už nie je môj, pretože som si svoju silu zavrhla. Neviem čo bude nasledovať, keď sa stretneme.

No, zistím to o týždeň, keď sa začína nový školský rok. Akoby to bolo načasované. Ani som nemusela nechať svoju školu cez semester, bola som preložená ešte pred jeho začiatkom.

Pokrútila som hlavou. Snažila som sa zbaviť tých myšlienok a mať čistú hlavu.

"Budem len vybaľovať a na nič iné nemyslieť," povedala som si. "Super. Hovorím sama so sebou. Už mi hrabe."

Kľakla som si pred otvorený kufor a a začala vyberať veci, ktoré tam ešte zostali.

Poznámkové bloky a niekoľko zošitov som dala do šuplíku. Potom som začala s uprataním stola. Starý časopis som zahodila, knihu som vsunula medzi ostatné knihy na poličke a papiere som dala do ostatných šuplíkov. Keď som si však kufor snažila strčiť pod posteľ, tak mi tam niečo spadlo. Nevedela som čo, lebo pokiaľ som vedela, nič tam nebolo. Tak som kufor znova vytiahla a pozrela sa pod posteľ.

Bola tam nejaká tenšia kniha. Natiahla som sa po ňu a vybrala ju z tieňa postele.

Bol to môj denník. Bol na nej aj zámok, ale už som zabudla, kam som dala kľúč. Zatiaľ som ju položila na zem a kufor som znova vsunula pod posteľ. Tentoraz už nič nespadlo.

Zodvihla som denník. Boli tam všetky moje zážitky a tajomstvá, na ktoré som chcela zabudnúť. Na väčšinu z nich. Asi aj bolo dobre, že som nevedela, kam som ukryla kľúč.

Vstala som a snažila sa vymyslieť, kam ju schovať. Možno som denník nechcela čítať, ale ani som nechcela, aby ho čítal niekto iný.

Rozhliadla som sa po izbe a hľadala nejaký dobrý úkryt.

Nakoniec som sa rozhodla pre poličku s knihami. Bolo tam ich veľa, takže som si denník mohla ukryť za knihami. Tam ho nikto nebude hľadať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Charlotte Evans Charlotte Evans | E-mail | Web | 23. října 2011 v 11:42 | Reagovat

Vypadá to zajímavě, a hodně emotivně... - Jsem hlavně zvědavá na ty její "bývalé přátele" a magický spolek :-)

2 Natasha Bedlife Natasha Bedlife | Web | 23. října 2011 v 13:20 | Reagovat

Zajímavé :-) Taky jsem zvědavá na ty její "bývalé přátele" :-D

3 Hayley Hayley | E-mail | Web | 25. října 2011 v 23:33 | Reagovat

[2]: aj ja :-D

4 Babble Babble | E-mail | Web | 26. října 2011 v 6:29 | Reagovat

Už sa teším a som i veľmi zvedává :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama