Spútaná mágiou - 3.kapitola - Späť v starom živote

29. října 2011 v 19:33 | Lisa |  Spútaná mágiou

~3~

Späť v starom živote

- Nemyslela by som, že svojich dávnych priateľov znova uvidím...-


Na druhý deň ráno som sa rozhodla vyjsť na vzduch, prejsť sa a poskladať si myšlienky. Nemohla som vydržať medzi stenami mojej izby, a s ostatnými som nemala chuť sa rozprávať. Potichu som vyšla von a pokračovala chodníkom.

Kým som sa prechádzala, videla som, čo sa posledný rok zmenilo. Hlavne také nepodstatné veci ako nové bránky či prestavený dom. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem na cintorín navštíviť hrob môjho otca. Už dávno som tam nebola.

Prešla som okolo skupinky žien, ktoré na mňa začali zízať, keď ma zbadali, a začali si pošuškávať. Rýchlo som pridala do kroku, aby som sa odtiaľ čo najskôr dostala.

O hodinu už bude vedieť celé mesto, že sa Lisa Blacková vrátila do mesta. Super. Ako milujem malomestá. Pomyslela som si ironicky.

Zabočila som za roh a prešla na kľukatú cestu, ktorá viedla na cintorín. Aj keď sa jeseň ani poriadne nezačala, cesta bola posiata listami, ktoré boli všelijakej farby. Či žltej alebo hnedej. Na jednom úseku sa listy zafarbovali do červenej, kde stáli stromy javorov. Tie stromy boli mohutné. Nečudo, veď boli vysadené ešte v minulom storočí.

Konečne som dorazila k veľkej čiernej bráne cintorína. S vŕzganím som ju otvorila a prešla cez ňu a so zacvendžaním zavrela.

Prešla som okolo niekoľkých starých hrobov a hľadala starú brezu, ktorou som sa zvyčajne orientovala medzi pomníkmi. O chvíľu som ju zbadala a šla smerom k nej. Keď som k nej dorazila, videla som, že sa trošku zmenila. Pred pár rokmi ju chceli vyrúbať, ale ja som protestovala a spolu s priateľmi sme ju zachránili. Ale teraz bola trošku posekaná, ale stále mala svoju starú výšku. Bola asi tak 5 metrov vysoká a listy jej už žltli. Prstami som prechádzala cez jej popraskanú kôru.

Vzdychla som si a konečne pozrela za strom, kde bol hrob môjho otca, Paula Blacka.

Nepriblížila som sa k nemu. Len som tam stála a rukou sa opierala o brezu. Po chvíľke som prešla bližšie a čupla si. Pár minút som tam bola potichu, ale potom som sa rozhodla, že je čas ísť.

Vstala som a obrátila sa. Zrazu som na breze zbadala malý ornament. Táto časť bola v tieni a preto som to nevšimla skôr. Prešla som bližšie a prešla prstami cez ten zvláštny znak. Potom som si spomenula. Prizrela som sa bližšie a uvidela tam písmená. L.& J. Lisa a Jake. Môj najlepší kamoš. Bývalý najlepší kamarát. Vyrezali sme to po tom, čo sme tento strom zachránili pre vyrúbaním. Bolo zvláštne spomínať si aj na takéto maličkosti.

"Čo tu vyvádzaš Lia?" začula som za sebou svoju prezývku. Rýchlo som sa obrátila a uvidela pred sebou človeka, o ktorom som si myslela, že už nikdy v živote neuvidím. Najčudnejšie však bolo to, že v jeho hlase som nepočula nič iné, než len podpichovanie. Toto by som nečakala. Posledný krát, keď sme sa videli, tak som sa zaprisahávala, že už nikdy nebudem čarovať.

Jake. Ten Jake, s ktorým som mala vyrezané iniciálky krstných mien. Ten Jake, ktorý bol môj najbližší a najlepší priateľ.

Prešiel ku mne a zastal až na vzdialenosť pár krokov.

"To by som sa mohla spýtať aj ja teba," nič iné mi neprišlo na um. Nič na to neodpovedal a premeriaval si ma.

"Teraz sa ma určite spýtaš, prečo som sa vrátila do mesta. Odhadujem správne?" spýtala som sa.

"To je len na druhom mieste," odvetil a lišiacky sa usmial.

Zamračila som sa. "Tak čo je na prvom?"

"Pozerám, že si nejako vyrástla,"

"Čože? Veď ja už ne..." a potom mi to došlo. Robil si zo mňa žarty. Neubránila som sa porazeneckého úsmevu. Pokrútila som hlavou. "Ako vidím, ešte stále nie si celkom normálny,"

"Ja? Prosím ťa, to niekto iný," a potom mu úsmev pohasol. "Prejdeme sa?"

"Dobre," súhlasila som a vykročili sme. Kľučkovali sme pomedzi náhrobné kamene a potom s vŕzganím vyšli von.

Chvíľku sme šli len mlčky, ale nemala som chuť rozprávať sa či o tom čo sa stalo, alebo o tom, prečo som sa vrátila.

"Ako si vedel, že som tu?" spýtala som sa a pozrela naňho.

"Je to malé mesto," odpovedal.

Pozrel na mňa a ja som na to po chvíľke prišla. Jasné. Prišiel na to svojou schopnosťou. Už som na to zabudla. Zvykla som si na život bez mágie. Ale svoju silu ešte stále mal. Nie ako ja.

"Nie. Ale to ešte nič nevysvetľuje. Ako si mohol vedieť, že som tu, keď nevieš, že som v meste!" rozhodila som rukami a zastala.

"Mal som taký pocit a ešte...Niekedy ťa kontrolujem, či si v poriadku. A dnes som natrafil na to, že už nie si až tak ďaleko ako predtým," povedal a pozeral do diaľky.

"Čo prosím? Ty si ma špehoval?! Prečo? Nič ti do toho nie je!" vykríkla som sa nahnevane. "Skvelé. Som v meste len dva dni a už na niekoho kričím," povedala som už trochu miernejšie. Prehrabla som si vlasy.

"Je to moja povinnosť, Lisa."

"Čože?"

"Keď si odišla, tak starší chceli niekoho poveriť, aby ťa neustále niekto kontroloval a aby mali oni vždy všetky informácie. Zobral som to ja, lebo keby to zobral niekto iný, tak by si nemala ani chvíľku pokoja," povedal rýchlo.

"A dnes? Prečo si sem prišiel, ak ma máš kontrolovať len na diaľku?"

"Vieš čo, radšej nehovor." ani mi nestihol odpovedať. "Odchádzam," oznámila som a odvrátila sa od neho, ale chytil ma za rameno a nepustil.

"Lisa,"

"Nechaj ma odísť. Už musím ísť domov," odporovala som mu.

"Musíme sa porozprávať!"

"Nechaj-ma," vycedila som spomedzi zuby.

Napokon ma pustil. Rýchlo som odtiaľ odišla a myšlienky mi vírili tak rýchlo, že som musela trošku porozmýšľať na akú cestu mám odbočiť.

Toto som nečakala. Možno som trošku vybuchla viac, ako som mala, ale ako mám zareagovať na to, keď sa dozviem od svojho minulého najlepšieho priateľa, že ma špehoval po celý uplynulý rok?

Čoskoro som prišla na to, že sa mu budem musieť ospravedlniť. Prišiel za mnou a po pár minútach som naňho začala kričať. Čo je to so mnou?


k tejto kapitole mám dokonca aj hudbu :D Myslela som to na začiatok kapitoly :))A áno, je to k BD a? Mne sa tá hudba páči a je mi jedno, že je k nejakému filmu =)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hayley Hayley | Web | 29. října 2011 v 22:29 | Reagovat

super kapitola :-D  :-D  :-D nemusela byť naňho až taká zlá, ale chápem aj mňa by to naštvalo

2 Natasha Bedlife Natasha Bedlife | Web | 30. října 2011 v 14:51 | Reagovat

Nádherná kapitola a ta písnička je taky pěkná :-)

3 justnevermind justnevermind | 31. října 2011 v 10:59 | Reagovat

Už sa neviem dočkať dalšej, je super! som zvedavá, kto sú to ty starší a spolok :-D

4 justnevermind justnevermind | 10. listopadu 2011 v 17:40 | Reagovat

Kedy bude dalšia? Bude ešte?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama