Voľba 4. kapitola-Večierok sa začína

2. října 2011 v 15:46 | Alice |  Voľba
Konečne som bola dokopaná k tomu, aby som napísala 4. kapitolu :D

Nemám rád večierky Jeffa Samuelsa. Nie žeby som bol nespoločenský alebo by som sa nerád bavil, proste nemám rád ten typ večierkov, aké on usporiadava: rozbíjanie všetkého možného, bitky, stoličky vyhodené von oknom a opité baby, ktoré si pospevujú hymnu, no znie to akoby bola po japonsky...Nestačilo by pustiť dobrú hudbu a nechať ľudí, nech sa bavia prirodzene?

No bol som k nemu nútený ísť, tak ako už nespočetnekrát v tomto školskom roku, aj keď sa ešte len rozbiehal. Moje dôvody boli veľmi prostoreké: môj brat Mark a Jade Blackstoneová. Mark sa tam chcel porozhliadnuť, či nezachytí nejaké dievča v úbohom stave s ľaliou na ruke, ale keďže ma už zasvätil do toho nášho hnusného rodinného tajomstva, musel som sa mu snažiť pomôcť a keď som sa dozvedel, že tam ide aj Jade, hneď som bol voči môjmu staršiemu bratovi ochotnejší. Pokojne si myslite, že som posadnutý debil, ale ja som sa svojho nesmelého cieľa zistiť, prečo je to dievča také zvláštne, nevzdal. Nič mi nezaručuje, že to aj zistím, ale prečo to neskúsiť?

O deviatej som sa už s pozdvihnutým obočím díval na to, ako sa Georgie Richardsová a July Kensingtonová bozkávajú uprostred miestnosti. Nešlo mi do hlavy, ako sa niekto dokáže spiť počas necelej pol hodiny spiť tak, že robí niečo také. Lebo viem, že za normálnych okolností, by to rozhodne nerobili.

Áno, aj mne sa už párkrát podarili husárske kúsky typu zobudil sa ráno vo vani alebo sedel na stoličke u Jakea a nevedel, ako sa tam dostal, ale určite sa mi nepodarilo opiť schválne. Ďalší z Jeffových nadmerne stupídnych trikov: nápoje o ktorých si nemohol tušiť čo sú zač, či alkohol alebo voda z vodovodu.

Môj nudný myšlienkový monológ sa veľmi úspešne podarilo prerušiť skupinke dievčat, čo práve dorazili. Upriamil som pohľad na jednu jedinú z nich s tmavohnedými vlasmi a prenikavými modrými očami s nepochopiteľne silným vyžarovaním. Naše pohľady sa po chvíľke stretli a asi som na ňu musel pozerať úchylne, alebo nejak zvláštne, lebo uhla pohľadom a zahľadela sa do zeme.

"Chlape, ty si vieš vybrať správnu babu. Maggie je kus, hneď by som ju bral," uchechtol sa vedľa mňa Jeff a ja som musel otočiť hlavu pred jeho dychom, z ktorého priam kričala vodka a ešte tuším ľadový čaj.

"Prečo si niečo nedáš? Tam je plný stôl pitia," ukázal naproti mne, kde sa to doslova hemžilo ľuďmi. Vyzerali ako malé mušky, čo dookola lietajú okolo hrozna.

"Vďaka kamoš, neskôr si dám. Najskôr chcem niekoho zbaliť," odbil som Jeffa odpoveďou, o ktorej som vedel, že tomu jeho mozgu s úžasne malou kapacitou postačí.

Keď sa Jeff vzdialil, začal som pohľadom študovať Jade, kým mi nezmizne. Bolo mi jej trochu ľúto, lebo z nej sálal strach a ten pocítia všetci chalani na sto kilometrov. Korisť, ktorá sa bojí, je dobrá korisť. Musím niečo podniknúť, kým sa nedostane niekomu do pazúrov.

Keďže Mark bol ešte v nedohľadne (neviem, kde sa túlal, veď keď som išiel von z domu, zakričal za mnou, že naňho nemusím čakať, že hneď príde), odlepil som sa od steny a pustil som sa smerom k skupinke, ktorá sa napodiv ešte nestihla rozpadnúť. Baby do Jade hneď začali strkať a pohľadmi blúdili ku mne. Ona však ani len nezdvihla pohľad a nepozrela sa na mňa.

"Tak mi sa vzdialime, Jade, dobre?" povedala až nápadne hlasno Maggie a drgla do dievčaťa pred sebou, aby už išla. Neviem prečo, ale mal som taký pocit, že Jade sa tomu nápadu neteší.

"Ahoj," oslovil som ju.

Uprela na mňa tie svoje modré oči a odvetila:"Čau."

Práve som sa jej chystal spýtať, či na Jeffove večierky chodí často, keď ma odhodilo na stranu. Spadol som a rukou som si začal šúchať miesto na tvári, kde ma zasiahla niečia päsť. Počul som Jadeino zhíknutie a následne (možno z vlastnej vôle a možno nie) sa stratila, ktorí už stihli okolo mňa a Skandara Lawrenca s bíčím výrazom v tvári vytvoriť malý hlúčik.

"Tak ty si myslíš, že budeš spať s mojou babou, však?"zadunel Skandar tým hlbokým hlasom a pustil sa ku mne. Vyhrnul si rukávy.

"Ona nespala s ním, ale s Jeffom!" ozval sa tichý, ale o to rozhodnejší hlások. So Skandarom sme sa ako na povel obrátil k nášmu publiku, kde stálo vysoké dievča s prekríženými rukami na hrudi a tvárilo sa ako nejaká učiteľka.

"Ako vieš, maličká?"podišiel k nej Skandar...

(Pokračovanie v 5. kapitole, ktorú už bude písať Lisa)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 2. října 2011 v 16:37 | Reagovat

logicky, že to budem písať ja :-D

2 Hayley Hayley | Web | 2. října 2011 v 20:19 | Reagovat

pekná kapitola :-)

3 Babble Babble | Web | 3. října 2011 v 15:01 | Reagovat

už sa teším na ďalšiu, Lisa napíš ćo najkôr :-)

4 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 3. října 2011 v 15:46 | Reagovat

[3]: okej :-D

5 Natasha Bedlife Natasha Bedlife | Web | 4. října 2011 v 20:05 | Reagovat

nádherné :-)

6 Katashi Katashi | Web | 15. ledna 2012 v 13:01 | Reagovat

Já se v tom občas ztrácím - lidé se na sebe vrhnou a začnou se mlátit a přitom řádek předtím ještě probíhá myšlenkový monoglog :D Ale je to dobré, Josh je docela dobře protivný, znuděný a všechno mu vadí, je to vtipné :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama