Spútaná mágiou - 5.kapitola - Prebudená

17. listopadu 2011 v 19:50 | Lisa |  Spútaná mágiou
Ták a netrvalo týždeň, aby som napísala pokračko :D Kapitola sa vydarila na dlhšiu, čo je u mňa rekord =D Takáto dlhá už asi nebude :D A význam mena "Prebudená" sa dozviete v nasledujúcej kapitole =) Venované najmä pre: Hayley, Natashe Bedlife, Luji, Wejja :))) ale aj pre tých, ktorí to čítajú =)


~5~

Prebudená

-Niekedy sa veci zvrtnú tak, že budú pravým opakom toho, čo som mala naplánované.-

Prebudil ma mráz. Chrbtom som ležala na chladnom kameni a okolo mňa boli stromy. Bola noc. Na oblohe žiarili hviezdy a bol Nov.

Snažila som sa vstať, ale niečo ma v tom bránilo. Nedokázala som ani zdvihnúť pravú ruku. Niečo ma držalo. Nejaké kúzlo.

A v tom som si spomenula. Jake ma odviedol do jaskyne, kde bol úkryt spolku, Melissa ma uspala. Musela som spať niekoľko hodín, keďže už bola noc.

Začínala som cítiť klaustrofóbiu, aj keď som bola na otvorenom priestranstve. Nedokázala som sa hýbať a to ma znervózňovalo. Začala som mať strach.

Nadýchla som sa k výkriku, ale nevyšiel zo mňa ani hlások. Zrazu som matne uvidela prichádzať nejakú siluetu. Keď prišla bližšie, spoznala som ju. Bola to Melissa.

Vzpierala som sa sile, ktorá ma držala na skale, ako by som tam bola prilepená.

"Len pokojne," šepkala.

"Ako mám byť pokojná, keď som priviazaná ku skale?" vyštekla som na ňu.

"Lis, robíme to pre tvoje dobro."

"Myslela si, pre dobro starších," opravila som ju. Určite to chceli oni. Aspoň si to myslím.

"Na čo ma chcete?" spýtala som sa ostro.

"Lisa, musíme ti vrátiť schopnosti, inak..." vetu nedokončila. Zostala ticho. Akoby rozmýšľala, koľko mi toho má povedať.

"Inak čo?" Zvíjala som sa pod tlakom, ktorý ma ešte viac tlačil na kameň a čo ma už trošku bolelo.

Neodpovedala mi.

"Pusti ma! To bolí!" zakričala som na ňu. Tlak už bol taký neznesiteľný, že som už skoro kričala zo zúfalstva.

"Ale ja nemôžem," povedala tenkým hlasom.

"Melissa Lewisová, okamžite ma pusť!" Neviem, prečo to bolo, ale tá sila, ktorá ma držala, ma čoraz viac tlačila a drvila o skalu.

Uvidela som ďalšiu postavu ako sa vynára z lesa. Ale tá postava bežala.

Nepočula som, čo povedal, ale zrazu ma napätie pustilo a ja som sa skotúľala zo skaly a spadla na zem. Zhlboka som sa nadýchla.

Niečie ruky ma zovreli okolo ramien a ja som už konečne poznala, kto je ten človek, čo prišiel z lesa.

Bol to Jake. Teraz to bol posledný človek, od ktorého som chcela pomoc.

Vytrhla som sa mu a vstala.

"Čo do pekla odo mňa chcete?!" spýtala som sa a pozerala som sa na Melissu. Moje oči si už privykli na tmu, tak som už lepšie videla.

"Lisa, pochop už konečne, že ťa potrebujeme," povedala Melissa.

"Ale na čo? Veď už nemám svoju moc a nijako sa nedá vrátiť."

"Ale áno," ozval sa Jake.

"Hej? Tak mi prezraď ó vševediaci, ako to chceš urobiť?" Prekrížila som si ruky na hrudi. Chcela som si sadnúť, ale radšej som ostala stáť, lebo jediné miesto, kam som sa mohla posadiť, bola tá skala. A tam som si nechcela sadnúť. Pre istotu.

"Práve ti to chcem vysvetliť," povedal.

"Tak už hovor konečne."

"Keď sa všetci spojíme - vrátane teba - tak tvoju silu dokážeme vrátiť," odpovedala mi Melissa.

"A čo ak nebudem spolupracovať?" vyzvedala som.

"Tak ťa musíme prinútiť," povedala mi Mel, ale Jake zatiaľ mlčal. "Mágie sa nikdy nezbavíš. Je k tebe pripútaná. Nikdy z teba nezmizne."

"Poďme za ostatnými," zavelila Mel.

Šla som za nimi, lebo aj tak by som sa za takejto tmy nedostala ďaleko.

Prepletali sme sa medzi stromami a musela som si dávať veľký pozor, aby som nespadla. Jake šiel za mnou. Asi preto, aby si boli istí, že neujdem.

Keď sme sa dostali na určené miesto, uvidela som, ako ostatní stoja v kruhu a Jake ma zaviedol do jeho stredu.

"Ešte predtým, než začnete, vám plne vyjadrím svoj názor. Nechcem späť svoju a nebudem s vami spolupracovať, aj keď spravíte čokoľvek," povedala som im, ale na nikoho z nich som sa nepozerala.

Bola som nervózna. Čo ak sa im to podarí? Nie. To sa nemôže stať. To nedovolím.

"Tak ťa prinútime," povedala Jane.

"Tak veľa šťastia," odfrkla som.

Skočila ku mne, chytila ma za ruku a niečo nezrozumiteľné mrmlala.

"O čo sa tu pokúšaš?"

Neodpovedala mi.

"Pusti ma!" zakričala som na ňu a vytrhla sa jej. Zozadu som narazila do Dylana.

"Blokuje ma," povedala Melisse.

"Tak to jednoducho urobíme bez nej," vyhlásil Luka.

Ostatní prikývli. Začali niečo mumlať a ja som cítila niečo ako energiu, prúdiacu zo všetkých okolo.

Prosím, nie! Nechajte ma! kričala som v duchu. Nechcela som naspäť svoje sily. Už som nechcela byť čarodejnicou.

Zrazu mnou prešla triaška. Nebolo to preto, že by som sa ich bála. Nie. Zacítila som niečo temné.

Aj keď už nemám svoju silu, stále cítim veci, ktoré obyčajný ľudia nie.

Jake prestal hovoriť a rozhliadal sa. Asi zacítil to, čo ja. No ostatní len mrmlali a mrmlali slová, ktoré som nechcela počuť a rozumieť im. Zapchala som si uši.

"Nechajte ma!" vykríkla som. Cítila som, ako sa na mňa tlačí ich spoločná energia.

Ešte stále som vnímala temnotu a aj silu, čo na mňa posielali, ale ja som to odmietala.

Oblohu preťal blesk a začalo silno pršať.

"Prestaňte!" kričala som na nich.

Podlomili sa mi kolená a spadla som na mokrú zem. Blýskalo sa a medzi stromami som zbadala nejaké tiene. Tiene, ktorých som tvar nevedela určiť. V hlave mi búšilo.

"To stačí! Prestaňte!" zakričala Brittany a čupla si vedľa mňa.

"Lis?" spýtala sa ustarostene.

"Sú tu. Prichádzajú," povedala som a neverila som vlastným ušiam. Tie tiene boli predzvesťou niečoho, čomu som celkom nerozumela.

Všetci zmĺkli.

"Jake odveď ju a potom sa vráť. Musíme zvolať poradu so staršími," vyhlásila Melissa.

Takže oni tie tiene nevideli. Ale prečo? Veď to cítili, alebo nie?

Jake mi pomohol vstať a nechala som ho, aby ma viedol.

O chvíľu sme dorazili k jeho autu, ktoré nechal pri ceste. Bez slova som nastúpila. Naštartoval a vyrazili sme. Bola som premoknutá a voda mi kvapkala z vlasov. Nerozumela som tomu, čo sa tu dialo, ale musela som to vedieť. Potom som sa prinútila spýtať sa ho, čo sa stalo.

"Mohla by som sa už konečne dozvedieť, prečo mi chcete vrátiť schopnosti?" spýtala som sa potichu.

"Blíži sa niečo, čo budeme potrebovať zastaviť. A bez teba to nezvládneme."

"Ale moje sily sa nevrátia. Videl si to," zašepkala som.

"Keď ich budeš chcieť späť. Ver mi, tak sa vrátia."

Premýšľala som a potom sa spýtala na tiene. "Aj ty si ich videl?"

"Čo?" spýtal sa zmätene. Prišla som na to, že niečo musel cítiť, ale tiene som videla jedine ja.

"Nič," pokrútila som hlavou. Potom sme len mlčali. Odviezol ma domov a odprevadil k dverám.

Zrazu som si spomenula, že som nikomu nepovedala, že som odišla z domu. Ako vysvetlím mame to, že som zmizla na polku dňa a vrátila sa celá mokrá, aj keď v meste nepršalo?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Natasha Bedlife Natasha Bedlife | Web | 17. listopadu 2011 v 20:56 | Reagovat

Děkuji za věnování. Kapitolka byla fakt napínavá. Jsem zvědavá, jestli jí nakonec vrátí schopnosti nebo ne. A hlavně jsem zvědavá na ty nepřátele :-)

2 Kristin Kristin | E-mail | Web | 18. listopadu 2011 v 21:42 | Reagovat

hmmm. na to můžu říct jen jedno: Kdypak bude další? :-D

3 Lu Lu | 19. listopadu 2011 v 13:04 | Reagovat

Suhlas s Kristin.....
Je to super a diky za venovanie. Čím ďalej tým napínavejšie :-D  :-D  :-D  :-D

4 Tenebrae Tenebrae | E-mail | Web | 19. listopadu 2011 v 14:23 | Reagovat

Ahoj!
Mám na svojom blogu súťaž o najhoršieho učiteľa/učiteľku. Bola by som rada, keby si sa prihlásila. Nemusíš sa báť. Môžeš vystupovať anonymne a meno učiteľa sa neuvádza. Odkaz na prihlášku je tu :
http://iamlunatic.blog.cz/1111/sutaz-o-najhorsieho-ucitela-ucitelku-prihlaska
P.S:prepáč za reklamu

5 Hayley Hayley | Web | 20. listopadu 2011 v 20:19 | Reagovat

skvelá kapitola :-D  :-D  :-D a ďakujem za venovanie :-)  :-) kedy bude ďalšia?? a inak sorry, že píšem koment tak neskoro, ale bola som bez netu :-(

6 Babble Babble | E-mail | Web | 25. listopadu 2011 v 7:58 | Reagovat

Skvelá časť :) bolo to napínavé a ja cem už ďalšiu! :D

7 justnevermind justnevermind | 25. listopadu 2011 v 16:06 | Reagovat

Kedy bude ďalšia kapitola? :-)

8 Hayley Hayley | Web | 1. prosince 2011 v 23:54 | Reagovat

[6]: aj ja! :-D

9 Elisa Elisa | Web | 3. prosince 2011 v 23:16 | Reagovat

[8]: [7]: [6]: [5]: naozaj sa ospravedlňujem, možno na budúci týždeň to tu už budete mať, lebo v škole máme fúru učenia sa a ešte k tomu, že momentálne píšem druhú poviedku(Hayley ju pozná-Prekliatie dýk)

10 Sima Sima | E-mail | Web | 4. prosince 2011 v 17:18 | Reagovat

Ahoj, mohla by som ťa poprosiť o hlas pre mňa tu:

http://domcikeee.blog.cz/1111/best-stelena-scene-from-vampire-diaries-6-kolo

Som tu ako Sima. Hlasuje sa v ankete pod článkom. Rada tvoj hlas oplatím. Ďakujem.

11 Hayley Hayley | Web | 6. prosince 2011 v 23:11 | Reagovat

[9]: to nič nejako to už vydržím... teda aspoň sa pokúsim :-D  :-D  :-D

12 Elisa Elisa | Web | 8. prosince 2011 v 21:00 | Reagovat

holky, nemôžem sa dostať na blog už od pondelka, ale musím počkať na Alice, aby mi s tým pomohla...blog zase blbne ach :-? a ja som už chcela pridať novú časť a aj takú menšiu rekonštrukciu spraviť :-x dúfam, že to vyriešime čo najskôr...

13 Hayley Hayley | Web | 4. ledna 2012 v 10:54 | Reagovat

kedy bude ďalšia?*šteňací pohľad* :-D

14 Elisa Elisa | Web | 7. ledna 2012 v 19:58 | Reagovat

[13]: :-D dnes sa pokúsim o pokračko :-D ale mala som v pláne písať pokračko k Prekliatiu dýk...ale keď chceš pokračko k tomuto.. :-D  :-D  :-D

15 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 8. ledna 2012 v 14:52 | Reagovat

WTF za tiene to boli? o_O A teraz má mágiu alebo ju nemá? A od Jakeho a Melissy to bol pekný podraz.... No ták, som zvedavá čo z toho bude. Kedy bude? Pokračovanie mám na mysli. Hm? :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama