Jednorázovka - Denník slnečnice part 1

21. ledna 2012 v 20:15 | Lisa |  Jednorázovky
Tak, odvážila som sa to pridať...Ďalšia jednorázovka. Nemusíte to čítať, lebo sama neviem čo to má byť. Len som sa musela vypísať a vzišlo z toho také real life...Ale myslím, že som to písala len tak pre seba, naozaj neviem...Prosím, nenechajte sa oklamať coverom, ktorý som vyrobila ja, pretože to podľa mňa vôbec nesúvisí s dejom(či čo som tam napísala), len som sa nechala uniesť grafikou.

~Denník slnečnice~

part 1

11.september.2009-18:37

Milý Denníček, dnes je piatok. Neviem načo to píšem, lebo pre teba je jedno aký je deň. Škola nebola až taká zlá. Len to ráno medzi nocou a školou nebolo až také fajn. Mama už bola v práci. Normálne som vstala, šla si umyť zuby a potom do kúpeľne vošiel môj otec. Uvidela som ho v zrkadle, ktorý visel nad umývadlom. Oči mal podliate krvou a vyzeral ako mŕtvola(podotýkam, tak najčastejšie vyzerá). Určite bol zase v našej vínnej pivnici, ktorá bola vo vonkajšej záhrade, kde boli vinice a pil až do nemoty. Možno si aj pozval jedného zo svojich "kamarátov" z dediny, ďalších opilcov. Nič mi nepovedal a ja som sa modlila, aby aj naďalej bol ticho a nechal ma na pokoji. Len si niečo zobral z poličky a s hlasnými krokmi odišiel. Alebo sa radšej odtackal. Neznášala som takéto chvíle, keď bol ráno doma a ja som nemala po ruke svoju sestru alebo mamu. Pretože som sa vždy bála, že sa rozhovorí o nejakých hovadinách ako "Mamička ani tvoja sestra ma neľúbia, ale ty ma ľúbiš, že?" Pri takých otázkach som sa snažila vypariť, ale nie vždy sa mi to podarilo. Rýchlo som z kúpeľne vypadla a zamkla sa vo svojej izbe, aby som sa v kľude mohla pripraviť do školy. Keď som opatrne vyšla z izby začula som hlasné chrápanie, čo naznačovalo, že spí. Ale len vtedy som mala pokoj, keď som už zahla za roh našej ulice.

18.september.2009-19:22

Drahý Denník, posledný týždeň je naozaj hrozný. Otec sa stále vracia domov len v noci a je vždy opitý. Neznášam to. Snažím sa mu vyhýbať, ale keďže bývame v tom istom dome, je to skoro nemožné. Ale aj tak sa o to pokúšam. Vrátila sa aj moja sestra z internátu a aj mama je už chvalabohu doma. Dnes som na to nebola sama, keď otec prišiel domov z práce. Ale aj keď ich tu mám, aj tak sa bojím. Viem čoho je otec schopný, ako keď som bola malá, keď zaútočil na moju mamu, ale bola som vtedy príliš malá aby som sa na to všetko pamätala, mávam len také záblesky...

19.september.2009-23:44

Len asi pred polhodinou sme sa vrátili z polície, kvôli svedectvu. Musím sa vypísať, lebo to už ďalej nemôžem vydržať. Dnes sa stalo to, čoho som sa obávala. Ráno som bola sama doma, čo môj otec využil k tomu, aby mi hovoril všelijaké divné a šialené veci. Bez slova som od neho z kuchyne odišla do svojej izby. Chcel prísť za mnou, ale ja som mu povedala, aby ma nechal na pokoji. Na moje prekvapenie odišiel. Odišiel dozadu, do vonkajšej záhrady, kde bol náš menší vinohrad. Potom sa z obchodu vrátila moja sestra, a trošku neskôr sa vrátila z práce aj mama. Bola sobota, takže bola mama v práci len doobeda a sestra bola doma. Taktiež aj môj otec, ktorý bol o víkendoch vždy doma.

Bola som v obývačke, keď som začula krik. Začula som moju mamu. Sestra mi povedala, aby som zostala tam, kde som a ona vyšla. Potom som začula krik. Krik mojej sestry aj mamy. Vybehla som na chodbu a videla som ako môj otec balansuje v okne. Sieťka bola vytrhnutá. Štveral sa dnu. Videla som, že dvere boli zavreté. Keď začal vyvádzať - keď bol príliš opitý - tak ho mama vymkla. Vždy sa to skončilo tým, že niektoré okienko, ktoré bolo na dverách, bolo rozbité a celé od krvi. Otec ich vždy rozbil holými rukami. No teraz nie. Teraz si vybral inú cestu ako sa dostať dnu. Určite bolo otvorené okno a nebolo ťažké vyliezť do okna, pretože celý dom je na prízemí. Mama aj sestra sa ho snažili vytlačiť. Chcela som im pomôcť, ale potom mi mama zakričala, aby som vybehla von. Poslúchla som. Mama aj moja sestra vybehli za mnou a potom sme bežali von, až k bráne. Vyšli sme na ulicu a mama zavolala polícii. Čakanie na políciu bolo ako mučenie. Ja som držala nášho psa, aby neušiel. Stále sme sa obzerali k domu, pretože keď je môj otec opitý, dokáže všetko. Mal aj dve pušky a jednu pištoľ. Preto sme sa obzerali stále a pozorovali okná. Potom konečne prišli policajti. Pýtali sa všeličo, či má zbraň atď. Potom vošli a o takých päť minút sme vošli do dvora za nimi. Uvidela som ako vedú môjho otca v putách. Skryla som sa za mamu, tak som sa bála. Položili mame a mojej sestre ešte niekoľko otázok. Ako aj to, že kde má zbrane. Mama im povedala, že dve pušky a mačetu. Ja som im ešte povedala o tej pištoli, pretože mi otec vravel, že ju kúpil na čierno a ja som chcela, aby každá zbraň od nás zmizla.

Popoludní sme mali ísť vypovedať. O pol jednej prišiel môj strýko -mamin brat- a odviezol nás tam. Aj on mal vypovedať, pretože potrebovali ešte niekoľko informácii o chovaní môjho otca. To čakanie ma mučilo. Chcela som ísť domov a zabudnúť na všetko. Moju sestru odviedli, aby ukázala miesto činu alebo ako to nazývajú. Čakala som v jednej z chodieb, pred miestnosťou, kde boli výsluchy. Sedela som na modrej lavici. Bol tam so mnou len strýko. Nevedela som, kde je mama. Potom sa vrátila moja sestra a priniesla mi niečo na jedenie a na pitie. Večer, keď už všetci vypovedali, som šla aj ja. No nebolo to ako v kriminálkach, pretože ešte nemám 14 a ak nechcem, nemusím vypovedať. Do vnútra prišla aj moja mama a kurátorka. Nemusela som hovoriť nič. Len potvrdiť to, čo povedali mama, moja sestra a strýko. Prikyvovala som na všetko, pretože čo povedali, bola pravda. Potom som musela povedať svoje meno a dátum narodenia. Prišli sme domov o jedenástej. Na vytrhnutú sieťku som radšej ani nepozerala.

14.november.2009-17:32

Otca napokon pustili. To, že sa dajú podplatiť aj policajti, by som si v živote nemyslela. No už sa nám vyhýbal. Alebo radšej, nerozprávala sa s nami. Len niekedy sa snažil nadviazať rozhovor so mnou, ale ja som mlčala a potom to už radšej neskúšal.

Raz za čas k nám chodila kurátorka a ešte jedna žena. Pozrú si moje známky a spýtajú sa niekoľko otázok. Zvyčajne o škole a tak. Mamy sa spýtali, že či som sa nezhoršila v učení alebo také niečo. No, stále som sa učila tak ako predtým. Neskôr som zistila, že tá druhá žena je niečo ako psychológ, ale nebola ako vo filmoch. Bola milá a nepýtala sa ma zbytočnosti. Chodili len pol hodinu alebo tak.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama