Jednorázovka - Denník slnečnice part 2

21. ledna 2012 v 20:18 | Lisa |  Jednorázovky

~Denník slnečnice~

part 2

19.december.2009-15:17

Mama mi povedala, že už dala návrh o rozvod. Nevedela som ako na to reagovať, ale vedela som, že je to správne. Povedala, že sa odsťahujeme. Najprv som sa zľakla, že budem musieť opustiť svoje kamarátky a školu, ale mama ma uistila, že sa nemusím báť. Bývali sme na konci dediny a našli sme si podnájom v strede dediny, kde sme mali dobrých susedov. Neďaleko bol aj starosta, takže sme sa nemuseli báť, že by otec vyvádzal. Pred ostatnými ľuďmi je svätuškár a mama so sestrou sú tie zlé. Včera som sa hrala na dvore a otec za mnou prišiel. Hneď ako som ho uvidela, skryla som sa, ale nepomohlo a našiel ma. Povedal mi, že mama ho chce opustiť a že aj ja ho chcem opustiť. Neviem ako, ale povedala som mu, že je to jeho vina a takéto veci. Neviem, odkiaľ som zobrala tú odvahu.

22.marec.2010-19:23

Už sme v novom. Konečne sme vypadli. Dnes som nemusela ísť do školy, pretože sme sa sťahovali. Ráno som vstala po siedmej, keď otec odišiel do práce. Mama zavolala jednu jej kamarátku a jeho manžela a ešte jedného chlapa. Po celý čas sme sa báli, že sa otec vráti domov. Lebo nevedel, kedy presne sa sťahujeme. Držali sme to v tajnosti. Zobrali sme čo sme mohli a pred chvíľkou som si vybaľovala svoje veci na spanie. Dúfam, že sa nič nestane a budeme mať konečne pokoj.

7.máj.2011-21:55

Dnes som dostala infarkt. Deň pred svojimi narodeninami. Ale nemala som infarkt, pretože by som bola chorá alebo také niečo. Nie. Prišiel môj otec. Zhodou okolností si spomenul, že mám zajtra meniny. Bola som doma, pretože som bola chorá. Čítala som na internete a zrazu som začula svoj mobil, že mi niekto volá. Pozrela som si, kto to je a zamrazilo ma. Bol to môj otec. Bola som sama doma a sestra aj mama boli v práci. Rýchlo som vykukla von a uvidela ho stáť pred bránou. Odhodila som mobil na posteľ a bežala zamknúť. Zabuchla som aj okno a vypla som telku aj notebook. Bála som sa. Tak mi búšilo srdce, že som sa bála, že by ho mohol začuť. Potom som, neviem prečo, prebehla do špajze. Bolo tam otvorené malé okienko. Pod okienkom bol chodník, ktorý viedol dozadu, k vchodovým dverám. Počula som ako otec volá, že haló. Bála som sa čo i len nadýchnuť. Modlila som sa k Bohu, aby odtiaľto vypadol. No, Boh ma zrejme nevypočul, alebo mal iné starosti, pretože neviem ako, ale otec otvoril bránku a počula som kroky na chodníku a vzápätí búchanie na dvere. Otec kričal, aby sme otvorili, že vie, že sme tam. Odkiaľ si to myslel, neviem. Srdce mi búšilo ako o závod. Bolo mi zle a celá som horela. Neustále som sa modlila. Po desiatich minútach som počula ako otec hovorí môjmu psovi, že už ide, lebo asi nikto nie je doma. Začula som vrznutie brány a potom ticho. Nevyšla som hneď, pretože možno neodišiel, len sa na to hral. Po desiatich minútach som sa odvážila vyjsť zo svojho úkrytu. Z obývačky som vyzrela von, či nestojí pri bráne alebo niekde. Z každého okna som vyzrela a nič. Prešla som k dverám a počítala do tri a otvorila. Bol tam len môj pes a žlté ruže aj s 20imi eurami. Zrejme si myslel, že radšej si mám niečo kúpiť sama. Ticho som prešla okolo celého domu, či sa tam neukrýva. Našťastie naozaj odišiel. Sadla som si na schody k svojmu psovi a začala plakať. Plakala som od úľavy. Po pár minútach som vošla dnu a zavolala prvej osobe, ktorá mi prišla na um. Moja najlepšie kamoška. Vyrozprávala som jej čo sa stalo, dokonca som si aj zavtipkovala. Potom som zavolala svojej mame a povedala jej, čo sa stalo. Mala sa vrátiť pred piatou. Pracovala v miestnom obchode. Aj moja sestra sa mala vrátiť okolo piatej, ale tá pracovala v meste. Povedala som mama, že mi je veľmi teplo. Ona mi povedala, že som asi dostala infarkt. Prišla domov sestra a potom zavolali môjmu otcovi, že čo si o sebe myslí, vlámať sa na cudzí pozemok. Zaklamali mu, že našťastie nikto nebol doma. Hovorila s ním aj moja sestra. Na naše prekvapenie jej hlas ani nespoznal. Dokonca aj zabudol, že má aj druhú, staršiu dcéru. Vyhrážali sa mu, že ak sa o to ešte raz opováži, zavolajú polícii. Čiže, povedali mu, že už zavolali. Potom zložil. Sestra zavolala jednému kamarátovi, aby zavolal môjmu otcovi a povedal mu, že je od polície a chcú vedieť, kde je.

21.január.2012-20:18

Odvtedy máme pokoj. Niekedy svojho otca vidím v autobuse a keď som sama, dostanem strach, ale skryjem si tvár a robím sa, že ho nevidím. On ma nikdy nezaregistruje. Určite si už ani nepamätá ako vyzerám. Nespoznáva ani moju mamu. Niekedy mám sny, desivé sny. Bežím pred ním a chcem sa ukryť, ale stále ma dobehne. Aj moja sestra má niekedy sny o ňom. Aj mama. Ale v tých snoch sa neboja jeho, ale o mňa. Pretože vždy súvisia so mnou. Vždy ma unesie alebo také niečo. Snažím sa naňho zabudnúť. A so svojimi kamarátkami sa mi to aj darí. Niekedy si na neho spomeniem, ale nie je to také, ako na začiatku, keď sme sa od neho odtrhli. Nikdy sa nemôžem prestať báť, ale dúfam, že raz na to úplne zabudnem.

Viete, alkohol môžete piť. Ale nikdy ho nepite tak, aby ste niekomu ublížili. Viem to podľa vlastných skúseností. Viem, že nie všetkých možno spasiť a tak. Ale chvíľku sa nad tým zamyslite. Alkohol stojí za to, aby ste zničili životy druhých, ale aj svoj?


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | E-mail | Web | 23. ledna 2012 v 18:34 | Reagovat

Tak fajn. Teraz si ma dostala. PO celom tele mám zimomriavky. To... To bolo TAK reálne! Tak ... živo a SKUTOČNE napísané... naozaj mám srdce až v gatiach, čo som čakala že na ňu otec vážne vybehne. Našťastie je happy ending... uff... ale posledné slová ktoré už nepatria do poviedky ma aj tak zarazili. Ty... Si to písala na základe vlastnej skutočnosti? :O
((nádherný obrázok. fakt ako... krásne... môžem sa ťa opýtať na autora a názov tej časti zo ženou? to vieš... som fanatik na obrázky :D v pc ich mám vyše 5 gyga :D a tento s ami hróóóózne páči))

2 *Daughter of Poseidon *Daughter of Poseidon | Web | 23. ledna 2012 v 19:44 | Reagovat

to je vážně moc povedené.:)

3 Elisa Elisa | Web | 23. ledna 2012 v 22:33 | Reagovat

[2]: ďakujem

[1]: a to som fakt nemala v pláne :-) naozaj chceš poznať odpoveď na svoju otázku?

obrázok, čiže to polo-dievča :D : Alexandra Monir - Timeless

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama