Just a problem in my life

21. ledna 2012 v 14:30 | Alice |  Jednorázovky
Tak poprvé by som sa Vám všetkým chcela hlboko ospravedlniť, že hoci som to sľúbila, ešte som nepriadala druhú kapčuk TWC. Mám na vo však pádny dôvod: vždy keď sa premôžem a poviem si, že teraz už vážne napíšem novú časť, tak idem písať, dám tam niekoľko hlúpych viet na začiatok a nie a nie pokračovať. Jednoducho to nejde. Sorry.
Podruhé, pridávam novú, nikde inde nevídanú, špeciálne a len pre tento blog napísanú jednorázovku ako bolestné. Nič extra, ale hádam sa bude páčiť :)


Len problém v mojom živote. Nič viac.



Melanie Morrisová by o tom mohla rozprávať celý deň a noc. Alebo keď nie rozprávať, tak rozmýšľať nad tým určite. Ako napríklad v tú pokojnú horúcu júlovú noc, keď cez otvorené okno prúdil čerstvý vonkajší vzduch a ona ležala vedľa spokojne odfukujúceho Olivera, muža, ktorý ju 8. mája, na jej narodeniny požiadal o ruku.

***
Oliver nebol v jej živote prvý človek, ktorého milovala a už vôbec nie jediný. Bol tu okrem neho ešte jeden muž, ktorý sa pri nej dokázal rovnako rýchlo objaviť ako aj zmiznúť.

Liama spoznala ešte v škôlke, kde na Melaniinu hlavu vysypal veľké vedro piesku a následne ju začal biť po zadku malou lopatkou. Zvláštne, ale to ich potom učinilo priateľmi a spojencami, ktorí spolu bombardovali ostatných rovesníkov. Spávali na jednom mieste: ona na hornej časti poschodovej postele a on dole. Jedli spolu, chodili domov, hrali sa, štvali učiteľky. Lenže potom prišiel prvý ročník školy, kde Liam hrdo pred spolužiakmi vyhlásil, že sa s dievčatami nekamaráti. Melanie si jasne pamätala, aká nahnevaná vtedy prišla domov. Liam si ju odvtedy skoro ani nevšímal: nechcel s ňou sedieť, nevnímal ju, nespolupracoval s ňou.

Neskôr sa obaja dostali do druhého stupňa školy. Boli piatakmi. Liam sa horko-ťažko znova udobril s Melanie a chodil k nej domov, kde si robili úlohy. Neodvrhol však ani svojich ostatných kamošov, s ktorými si z dievčaťa robievali srandu, lenže ona to už nebrala vážne, lebo prečítala dosť časopisov na to, aby vedela, že z takéhoto správania chalanov si netreba robiť veľkú hlavu.

Raz, v ôsmom ročníku, keď Melanie s Liamom si ako zvyčajne spolu robili úlohy, ju Liam počas vysvetľovania toho, aký je rozdiel medzi obvodom a obsahom, pobozkal a o pár minút neskôr sa jednoducho vytratil, aj keď ešte s úlohami neboli hotoví. Melanie to nechápala, ale myslela si, že sa proste iba pred ňou hanbil a preto utiekol.Na druhý deň ju ale čakalo nemilé prekvapenie. Liamovi kamoši sa nemohli prestať smiať na Melanie a aj keď spočiatku netušila, čo im je, jedna spolužiačka jej vysvetlila, že Liam sa stavil so svojou bandou o to, že ju pobozká. Ona nechápala ako toho mohol byť schopný. Odvtedy si domáce robil každý sám. Teda vlastne, Melanie sa aj ďalej poctivo učila, no on na všetko začal kašlať a prepadol do nižšieho ročníka. Melanie po deviatom ročníku išla na strednú, on tam ostal.

Dlho o ňom nepočula. Vídavala ho len v parku, kde fajčil so svojimi kamošmi. V jednu noc sa stalo, že Melanie išla domov od kamošky a uvidela niekoho ležať na chodníku, vedľa cesty. Prv sa o toho človeka nechcela starať, lebo aj z ďaleka páchol alkoholom, no keď si pre seba niečo začal mrmlať, zvedavosť zvíťazila a ona podišla bližšie a kľakla si k nemu. A skoro odpadla od ľaku. Ledva spoznala Liama. Ledva, pretože po prvé bol hrozne opitý a za druhé mal tvár celú napuchnutú a plnú čerstvých modrín. Nech sa snažila ako chcela, nevedela z neho dostať, čo sa mu stalo a kto mu to urobil. Aj keď mala číslo Liamovej mamy, nechcela jej volať, lebo by sa pohľadu na svojho syna veľmi netešila a tak radšej zavolala svojmu staršiemu bratovi Gregovi.

Greg prišiel autom a spoločnými silami dostali Liama do vozidla a odviezli ho k nim domov. Rodičia nebolo nadšeným celý bez seba, ale po krátkom prehováraní predsa súhlasili. Tak sa stalo, že hoci nechcene, Liam u Melanie strávil svoju prvú noc.

Po tomto menšom incidente sa tí dvaja zase zblížili. Bolo to nečakané, prihliadnuc na to, v akom vzťahu pred tým boli a čo jej on spravil. Lenže on zabudol a ona postupne tiež. Nemala racionálne vysvetlenie, prečo, jednoducho jej to srdce tak kázalo. Všetko išlo ako po masle: ľúbili sa navzájom, pomáhali si a boli spolu šťastní, až kým sa nestalo, že si po Liama prišla polícia a on sa spolu so svojimi drahými priateľmi dostal do televíznych správ a novín, lebo sa pokúsili vylúpiť neďalekú predajňu áut. Celá situácia sa zdala byť v podstate dosť smiešna, lebo tam išli akoby si mysleli, že sa im to s falošnými samopalmi a kuklami na hlavách mohlo podariť. Melanie sotva mohla uveriť tomu, že by Liam niečo takéto spravil. Ale on to urobil a prisúdili mu šťavnatú pokutu a keďže už mal osemnásť, musel si odsedieť päť mesiacov.

V tom čase sa Melanie s rodinou odsťahovali z mesta a ona sa, keďže už nebola v opare zamilovanosti, zaprisahala, že ho s koreňmi vytrhne zo svojho života a nikdy viac s ním nič nebude mať.

To sa jej ale nepodarilo, lebo asi dva roky po tom, čo Liama vypustili z väzenia, sa s ňou zase kontaktoval a strávili spolu jednu mierne horúcu noc a on sa opäť vyparil. Melanie asi po dvoch mesiacoch zbadala, že s ňou niečo nie je v poriadku. Bolo jej zle a začal byť hrozne náladová. Išla s tým k doktorovi a ten sa jej spýtal, či náhodou nie je tehotná. Gynekológ to len potvrdil.

Približne v čase, keď Melanie prežívala ôsmy mesiac tehotenstva, sa Liam zase objavil a všemožne sa začal ospravedlňovať a sľúbil jej, že s ňou ostane a pomôže jej vychovávať dieťa. Neverila mu. Tentoraz nosila pod srdcom dieťa a keďže veľmi dobre poznala Liama, neverila mu. Nechcela sa naňho spoliehať v záujme dieťaťa. Neostal by s ňou. A tak sa popravde ani nečudovala, keď po troch dňoch bez slova odišiel. A už sa viac neobjavil.

Teraz, keď má malá Harper dva a pol roka, má Melanie pri sebe muža, o ktorom vie, že ju skutočne miluje a postará sa o ňu. Budúcu sobotu sa stanú manželmi.

Liam tvoril jednu celú kapitolu v jej živote. Tá kapitola niesla názov Problém.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | E-mail | Web | 23. ledna 2012 v 18:23 | Reagovat

Nie ospravedlnenie sa nepríma. Aj keď viem čo to je dostať proste do hlavy blok ktorý bráni kreativite a fantázii, aj tak sa hnevám. :P neuznávam ľudí ktorý dávajú falošé sľuby... ako Liam... ehm, dobre no. nie. nie je to až také zlé ale aj tak som hlboho ranená. pfff....
((krásne jednorázovka. ako to robíš? ja nikdy nedokážem napísať nič krátke s tým, aby to malo nejaký zmysel. a tebe to ide tak hladko... závidím))

2 Alice Alice | Web | 24. ledna 2012 v 19:09 | Reagovat

[1]:
(ani neviem :D :D a nemáš čo závidieť)

ja nedávam falošné sľuby. ja som ten komentár napísala jedine preto, lebo som si myslela, že ak niekomu napíšem, že to idem písať, tak sa k tomu prinútim. ale nie. :-x

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama