Revelations - 2.kapitola

16. února 2012 v 16:32 | Lisa |  Revelations
Ták a tu je 2. kapitola :))) Čudujete sa, že tak rýchlo, čo? to aj ja :D Inak, kapitolu som chcela pridať až zajtraSmějící se

~2.kapitola~


Cesta z Orlanda do Chicaga - mesta, kde budem musieť splniť svoju úlohu - bola celkom - iba celkom - pokojná. Ak nepočítam to, že v druhej polovici cesty nastúpilo na lietadlo najotravnejšie stvorenie tohto sveta. Z Orlanda som letela do Atlanty sama, ale tam pri prestupe sa ku mne pridala Sue Stantonová - fakt milé dievča, len niekedy je ťažké ju pochopiť - a jej otravný brat Marcus. Pri ňom si niekedy myslím, že sa ma tými svojimi rečami snaží dostať do blázinca. Väčšinu času sa ho snažím ignorovať, ale naozaj sa to nedá stále.

"Naše Slniečko dorazilo," privítal ma, keď som sa k nim pridala na letisku aj so svojou batožinou.

Na jeho privítanie som nijak nereagovala a pozdravila som Sue.

"No tak. Žiadne objatie?" spýtal sa Marcus.

"Keby som sa ťa mala čo i len dotknúť, radšej by som si odtrhla ruky," odpovedala som mu aj s úsmevom.

Nadýchol sa, že mi niečo odpovie, ale Sue ho zarazila. "Marc nechaj to na neskôr, teraz na to nemáme čas, musíme nastúpiť na lietadlo ak si si nevšimol."

Nasadli sme na lietadlo a potom mi Sue podrobnejšie vysvetlila, čo bude mojou úlohou. Zapíšu ma do posledného ročníka strednej školy - aby som mala krytie, prečo som sa presťahovala. Ale čo ma prekvapilo najviac bolo to, čo mi Sue povedala. Do školy nebudem chodiť naozaj.

"A to sa dá ako?" spýtala som sa zmätene. No, bola som aj celkom rada, že tam nebudem musieť chodiť naozaj, pretože ako sa pamätám, jediná škola, ktorú som dokončila, bola materská. Odvtedy ma učili doma - ehm, v hlavnom stane našej skupiny lovcov. Bolo to odvtedy, odkedy mi zomreli rodičia. Gil bol pre mňa skoro ako taký (divný) strýko - alebo niečo na taký spôsob.

"Zaistíme ti krytie pre prípad, ak by sa niečo pokazilo a niekto by chcel o tebe zistiť informácie. Meno ti zostáva, len sa prosím snaž, aby neprišli na tvoju prezývku. Veď vieš, Straku poznajú viacerí," vysvetlila mi Sue.

"Tak ako vidím, bol celkom dobrý nápad, že som sa už od začiatku podpisovala ako Straka. Démoni a podobná háveď asi moje pravé meno ani nepoznajú," povedala som.

"Áno. Ale teraz sa budeš musieť snažiť o opak - aby sa lovci nedozvedeli o tvojej prezývke, lebo tak by sa všetko pokazilo," povedala a vybrala si z tašky stoh papierov.

"A teraz si musíš preštudovať toto," podala mi ich.

"Skvelé," povedala som, keď som si všimla, že tých papierov nie je málo.

"Čo je Slniečko, nechcete sa ti čítať?" spýtal sa Marcus. Bola som celkom prekvapená, že doteraz nemukol.

"Drž zobák, Marc," zasyčala som a snažila sa sústrediť na text, ktorý som sa snažila prečítať.

"Nervózna, nervózna zlatko?" nedal sa Marc.

"Prisahám Bohu, že keby to nebol tvoj brat Sue, tak by som ho už dávno bola zaškrtila," vyslovila som otrávene. "Nemá tu náhodou niekto lepiacu pásku?"

Sue si zničene povzdychla a povedala: "Marcus, okamžite sklapni! A ty sa upokoj a čítaj," prikázala nám.

Povedala som: "S radosťou" práve vtedy, keď Marc povedal: "Tvoje želanie je mi rozkazom."

A odvtedy už bol ticho a ja som konečne mohla začať normálne čítať. Ako som zbadala, boli zložky s menami, fotkami a popismi ľudí. Boli to - ako mi oznámila Sue - lovci, s ktorými som sa mala očividne stretnúť v ich hlavnom stane.

O ich šéfovi som sa dozvedela, že dokáže byť mimoriadne krutý, krvilačný a že má rád americký futbal. Pekná kombinácia. Kým sme dorazili do Chicaga, stihla som preštudovať toľko ľudí, že ma z toho začala bolieť hlava.

Keď som si pretrela oči, aby som sa zbavila únavy, Marc si neodpustil poznámku - ktorá ma aspoň trošku prebrala. "Ak si chceš pospať, tak poď kľudne do môjho náručia, ja ťa odnesiem," usmial sa.

"Pri mojom šťastí by si ma upustil," poznamenala som.

"Ou, to si o mne vážne myslíš?" spýtal sa naoko urazene.

"Ja si to nemyslím, ja to viem."

Po tomto sme vyšli z letiska a prešli k ceste, aby sme chytili taxík. Rozdelili sme sa a nastúpila som do svojho taxíka a oni šli niekam na parkovisko, kde mali mať auto.

Predtým, než som dorazila do svojho bytu, som z idúceho taxíka pozorovala "Veterné mesto", ako nazývajú Chicago. O tom, že vietor je tu naozaj silný, som sa presvedčila hneď, keď sme vyšli z letiska. Trefná prezývka - fakt. Videla som aj Willis Tower a zaumienila si, že tam niekedy zavítam a vyjdem na Skydeck - nie je tam nič, len hrubé sklo a pod vami priepasť, už sa teším, kedy ma tam pustia. Ešte jeden dôvod, aby som svoju úlohu splnila čo najskôr.

Keď si pomyslím, že sa väčšinu času nebudem pohybovať v centre mesta, ale v odľahlejších štvrtiach, prešla ma nálada. V tých štvrtiach je - podľa mojich informácií - veľká kriminalita - ako stvorená pre hocijaké príšery ako vlkolaci a iné zverstvo. Ale pre lovcov je to dobré - nemusia hľadať dlho.

Keď som konečne dorazila do svojho bytu, ani som sa nesťažovala prezliecť sa - trošku by mi trvalo, kým by som našla svoje veci na spanie - a do postele som zapadla oblečená. Byt som si ani neprezrela - veď na to budem mať času dosť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lu Lu | 16. února 2012 v 19:17 | Reagovat

Super! Páčo sa mi to! Už teraz sa teším, keď to vydáš :D

2 Hayley Hayley | Web | 16. února 2012 v 19:25 | Reagovat

ako som už asi hovorila, je to dokonalé:))))

3 Elisa Elisa | Web | 17. února 2012 v 16:10 | Reagovat

[2]: ďakujem, síce až také dokonalé to nie je :D
[1]: keď to vydám? musel by sa stať zázrak :-D

4 Kristin Kristin | E-mail | Web | 17. února 2012 v 19:40 | Reagovat

to znám :-D a děkuju ti mnohokrát, ne tisíckrát! ale nutno zmínit... máš skype? :-D

5 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 18. února 2012 v 12:23 | Reagovat

tak skoro? ja neverím :D :D :D ale nie, pekne pekne no ;) som v očakávaní.... s čím na nás vybehneš v ďalšej kapitole :-)
(Straka? prečo práve Straka?)

6 Elisa Elisa | Web | 18. února 2012 v 12:40 | Reagovat

[5]: aj ja som bola prekvapená :D
- že prečo Straka? šak dočkaj :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama