Revelations - 3.kapitola

21. února 2012 v 12:35 | Lisa |  Revelations
A tu je sľúbená tretia kapitola Usmívající se Dúfam, že sa vám bude páčiť =)

~3.kapitola~


Bola som asi príliš naivná, keď som si myslela, že budem mať aspoň deň voľna - na pripravenie sa a znova preštudovanie tých papierov. Ale nie. Oni ma musia poslať zbaviť sa ešte aj nejakého debilného vlkolaka. Fakt úžasné.

Čas ako-tak sa pripraviť - a nájsť všetko čo budem potrebovať - som mala len do večera. Musela som nájsť aspoň jednu mikinu s kapucňou, aby som si aspoň čiastočne mohla zakryť tvár - nariadenie mojich šéfkov - aby ma niekto nevidel - najmä nie nejaký lovec.

+++

Večer som sa vybrala do štvrti, kam ma poslali. Bola to super štvrť - aspoň pre vlkolakov určite. Žiadna pouličná lampa nesvietila - ak nepočítam jednu, ktorá občas blikla. Jediné aké-také osvetlenie poskytoval mesiac. Nie, nebol spln, ešte nie. Celá ulica vyzerala, akoby tam už dávno nijaký normálny človek nevstúpil. V bytoch v okolí sa nesvietilo, niektoré okná boli rozbité a ja som tipovala, že sú tie byty opustené. Tak čo tu pohľadáva vlkolak, ak tu nenájde žiadnu obeť? Alebo žeby už svoju obeť mal. Keď áno, tak sa musím poponáhľať, aby som tú obeť našla živú. Nepotrebujem tu žiadnu mŕtvolu.

Očami som blúdila po ceste, po domoch aj po strechách. Kde do pekla si, ty smradľavý psisko? pýtala som sa v duchu.

Odpoveď na nevyslovenú otázku som čoskoro dostala. Prešla som popri odľahlej slepej uličke - odkiaľ sa ozvalo vrčanie. Pomaly som sa obrátila za tým zvukom. Z tieňa vyšiel veľký, špinavý a smradľavý vlkolak. No fuj. Nemôžu sa aspoň umývať, pre zmilovanie božie? Ja som sa celý život nepripravovala na smrť udusením smradom.

Začula som tlmené vzlyky, podľa ktorých som zistila, že jeho obeť ešte žije. Ale ak sa vlkolak od nej - bolo to dievča - vzdialil na toľko, aby sa prišiel pozrieť na mňa, tak musí byť vážne zranená a nemôže ujsť, inak by sa od nej vlkolak neodtrhol. Zatiaľ som na nej nevidela uhryznutie - našťastie. Nemám v pláne zabiť aj ju, keby sa menila.

Myšlienky mi vírili a musela som bleskovo konať. Musím vlkolaka presvedčiť, že sa ho bojím. Musím pred ním akože utekať, aby si myslel, že som len normálne dievča, ktoré sa sem nešťastnou náhodou zatúlalo.

Vyštartovala som a bežala od neho preč. Pretože, ak by som sa naňho vrhla priamo tu, tak by som po prvé: urobila veľkú hlúposť, pretože sa na vlkolakov neskáče; po druhé: musela by som rýchlo vytiahnuť zbraň a na to by som nemala príliš veľa času; a po tretie: to chúďa dievča by nemalo vidieť ako likvidujem vlkolaka, už takto má traumu.

Za sebou som začula, že vlkolak beží za mnou. Počula som jeho funenie.

Usúdila som, že behania už bolo dosť a zastala som. Rýchlo som sa k nemu obrátila, vytiahla som dýku a pištoľ. Pištoľ som zobrala do pravej ruky a vystrelila som. Trafila som ho rovno do hlavy, ale to ho nezadržalo, aby na mňa neskočil. V zlomku sekundy som v rukách prehodila pištoľ a dýku. Keď bol odo mňa len na pár centimetrov, sekla som do jeho krku dýkou a ihneď som od neho odskočila.

Bezvládne padol na zem a už sa nehýbal. Opatrne som k nemu prešla a špičkou topánky som doňho drgla. Nič. Okej. Teraz sa len postarať o to, aby jeho pozostatky zmizli. Ale predtým som sa musela postarať o to dievča.

Rýchlo som prebehla k miestu, kde ležalo to dievča. Nehýbalo sa a oči mala zavreté. Kľakla som si k nej a zmerala jej pulz. Bol slabý, ale aspoň že stále žila. Prezrela som ju, či niekde nezahliadnem uhryznutie. Našťastie mala len vyvrtnutý členok a na hlave som videla škrabanec. Asi ju ten idiot udrel do hlavy. Čo znamená, že keď ju uniesol, bol človek. Asi ju sem privliekol a práve keď sa premenil a chcel sa do nej pustiť, tak som vyrušila.

Práve keď som sa snažila vymyslieť ako dostať to úbohé dievča z tohto miesta, začula som rinčanie skla. Akoby na zem spadli fľašky. Ako keby si ich niekto nevšimol, náhodou do nich narazil a prevrhol ich.

Vstala som a opatrne - a najmä ticho - som prešla popri stene a vykukla spoza rohu. Uvidela som tmavú postavu ako sa zakráda popri stene a približuje sa práve ku mne.

O krok som ustúpila a tak ma zahalil tieň. Neviem kto je to, ale normálny človek to nebude. Veď kto by sa tu zakrádal v noci - a práve vtedy, keď som tu zabila vlkolaka. Asi ten niekto začul výstrel. Super. Akoby som už teraz nemala dosť problémov.

Počkala som kým sa priblíži a keď prešiel popri mne, tak som sa na neho vrhla. Na moje prekvapenie bleskovo zareagoval a odhodil ma zo seba. Ja som ho kopla do kolena a lakťom ho udrela do tváre. Keď som sa ho chystala znova udrieť, chytil mi ruku, vykrútil ju a pritisol ma tvárou k stene.

"Kto si?" spýtal sa ticho.

Namiesto odpovede som si bleskovo vyslobodila ruku z jeho zovretia, obrátila som sa k nemu a celou silou som kopla do jeho hrude. Vyrazila som mu dych a padol na zem. Rýchlo som naňho skočila, pritisla mu kolená na jeho ramená. Vytiahla som dýku a priložila mu ju ku krku.

"Ja by som rada vedela, kto si ty," zasyčala som. Vzápätí som mu strhla čiernu šatku, ktorá mu zakrývala tvár. Mohol byť len o pár rokov starší než ja, nemohol mať ani 22. Bol mi povedomý a ja neviem prečo. Určite to bol lovec, lebo obyčajný človek by takto nevedel zápasiť.

Začula som približujúce sa kroky a obrátila som hlavu za tým zvukom. Približovali sa k nám tri postavy. Nemala som chuť stretnúť sa aj s nimi. Dúfam, že sa postarajú o to dievča - a aj o telo toho vlkolaka. Rukoväťou dýky som čo najsilnejšie udrela do tváre chalana podo mnou a dúfala som, že som ho omráčila aspoň na pár sekúnd - pár sekúnd na to, aby som odtiaľto mohla vypadnúť.

Zoskočila som z neho a rozbehla sa. Nezastavila som až kým som neprebehla aspoň 5 blokov. Potom som sa obrátila, aby som zistila, či ma niekto nesleduje. Nikoho som nevidela a tak som pomaly prešla ešte zopár blokov a bola som doma - no ako, sa to dá nazvať, teraz som bývala tu, takže.

Dvere som zavrela všetkými možnými zámkami čo som mala a zatiahla som všetky závesy, čo som mala. Kto to bol? pýtala som sa sama seba. Odpoveď som nemala.

Chcela som ešte pozrieť do tých papierov, či nenájdem toho chalana, ale zaspala som skôr, než som prečítala prvú stránku.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lu Lu | E-mail | 21. února 2012 v 13:53 | Reagovat

Kokso! Chudák vĺčik! :D Ako vždy je to super, a práve teraz mi na myseľ útočí jedna otázka: Kedy bude ďalšia kapitola? :D

2 Hayley Hayley | Web | 21. února 2012 v 20:06 | Reagovat

no týýýý brďo!(tak takýto výraz som nepoužila ani nepamätám:D) to je úplna bomba! juchuchú! pekne sa to rozbieha:)))) kedy bude ďalšia?

3 Minnie Minnie | Web | 21. února 2012 v 22:35 | Reagovat

dúfaš, že sa nám bude páčiť...dúfaš, že sa nám bude páčiť? [:tired:] jasné, že sa nám páči! :D

4 terushka terushka | E-mail | 29. února 2012 v 18:14 | Reagovat

Wow. Já. Čumim! Twl, jdi to vydat. Hned! :D

5 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 1. března 2012 v 19:38 | Reagovat

[4]: :-D  :-D to skôr naprší a uschne, než by mi to vydali :D

6 terushka terushka | E-mail | 3. března 2012 v 16:45 | Reagovat

[5]:  Ále, prosim tě :D Žádný podceňování!
Jo, mimochodem: kdy bude další kapitola?? :-)

7 Elisa Elisa | Web | 3. března 2012 v 17:35 | Reagovat

[6]: dik :D bude čoskoro :))

8 terushka terushka | E-mail | 3. března 2012 v 19:31 | Reagovat

[7]: Už se těším! :-D

9 Nicoll Nicoll | 1. dubna 2012 v 20:14 | Reagovat

zaujímavá poviedka,tešíííím sa na ďalšiu kapitolu.. :-D  :-D  :-D

10 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 1. dubna 2012 v 21:45 | Reagovat

[9]: och, mám ju rozpísanú, len som sa zasekla :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama