Shatter me - 13.kapitola

24. března 2012 v 23:22 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me

~13~


Warner trvá na tom, že ma odprevadí do izby.

Po večeri Adam zmizol s niekoľkými ďalšími vojakmi. Zmizol bez slova, alebo pohľadu mojím smerom a nemám predstavu, čo očakávať. Aspoň nemám čo stratiť, okrem svojho života.

"Nechcem, aby si ma nenávidela," povie Warner, keď kráčame k výťahu. "Ja som len tvoj nepriateľ, ak chceš, aby som ním bol.

"Vždy budeme nepriateľmi." Môj hlas praská na kúsky ľadu. Slová sa rozpúšťajú na jazyku. "Nikdy nebudem tým, čím chceš, aby som bola."

Warner povzdychne, keď stlačí tlačidlo na výťahu. "Vážne si myslím, že zmeníš názor." Pozrie na mňa s ľahkým úsmevom. Škoda, naozaj, že mrhá pohľadom na úbohú ľudskú bytosť. "Ty a ja, Juliette, dohromady? Nezastaviteľní."

Nepozriem sa ne neho, kým budem cítiť, ako sa jeho pohľad dotýka každého centimetra môjho tela. "Nie, ďakujem."

Sme vo výťahu. Svet okolo nás uháňa cez nás a steny zo skla z nás robia divadlo pre každého na poschodí. V tejto budove nie sú žiadne tajnosti.

Dotkne sa môjho lakťa a ja sa odtiahnem. "Mala by si si to premyslieť," povie ticho.

"Ako si na to prišiel?" Výťah sa otvorí, no ja sa nehýbem. Konečne sa k nemu otočím tvárou, pretože nemôžem ovládnuť svoju zvedavosť. Skúmam jeho ruky, tak starostlivo potiahnuté kožou, rukávy silné a dlhé. Dokonca aj jeho golier je vysoký a kráľovský. Je oblečený dokonale od hlavy po päty a pokrytý všade okrem tváre. Aj keby som sa ho chcela dotknúť, nie som si istá, či by som mohla.

Ochraňuje sa.

Voči mne.

"Čo tak rozhovor zajtra večer?" Natiahne obočie a ponúkne mi ruku. Predstieram, že som si to nevšimla, kým ideme z výťahu dolu chodbou. "Možno by si si mohla obliecť niečo pekné."

"Aké je tvoje krstné meno?" spýtam sa ho.

Stojíme pred mojimi dverami.

Zastane. Prekvapený. Dvíha bradu takmer nepostrehnuteľne.

Zameriava oči na moju tvár a ja začínam ľutovať svoju otázku. "Chceš vedieť, ako sa volám."

Nerobím to schválne, ale moje oči sa trochu zúžia.

"Warner je tvoje priezvisko, nie?"

Takmer sa usmeje. "Chceš vedieť moje meno."

"Neuvedomila som si, že je to tajomstvo."

Vykročí dopredu. Šklbne perami. Oči mu klesajú, pery vezmú hlboký dych. Upustí ruku v rukavici. "Poviem ti moje, ak mi ty povieš tvoje," zašepká, príliš blízko k môjmu krku.

Posuniem sa dozadu. Ťažko prehltnem. "Už vieš, ako sa volám."

Nepozerá sa mi do očí. "Máš pravdu. Chcel som povedať, že ti poviem moje, ak mi ti ukážeš to tvoje."

"Čo?" dýcham príliš rýchlo, príliš náhle.

Začne si vyťahovať rukavice a ja začnem panikáriť. "Ukáž mi, čo dokážeš."

Príliš silno zvieram čeľusť a zuby ma začínajú bolieť. "Nedotknem sa ťa."

"To je v poriadku." Strhne si aj druhú rukavicu. "Vlastne nepotrebujem tvoju pomoc."

"Nie.."

"Neboj sa," zaškľabí sa. "Som si istý, že ti vôbec neublížim."

"Nie," lapám po dychu. "Nie...Ja nie...Ja nemôžem..."

"Fajn," odsekne. "To je v poriadku. Nechceš mi ublížiť. Úplne mi to lichotí." Takmer prevráti očami. Díva sa dole do haly. Všimne si vojaka. Láka ho. "Jenkins?"

Jenkins je rýchly pre svoju veľkosť a v sekunde je po mojom boku.

"Pane." Trochu skloní hlavu, aj keď je jasné, že je starší od Warnera. Nemôže mať viac ako 27; zavalitý, robustný, veľký. Úkosom sa na mňa pozrie. Jeho hnedé oči sú teplejšie, než by som čakala.

"Budem ťa potrebovať, aby si sprevádzal slečnu Ferrarovú dole. Ale dávaj si pozor: neuveriteľne nespolupracuje a bude sa snažiť vymaniť z tvojho zovretia." Usmieva sa príliš pomaly. "Bez ohľadu na to, čo povie, alebo urobí, vojak, nemôžeš ju pustiť. Je ti to jasné?"

Jenkinsove oči sa rozšíria, žmurká, jeho nozdry sa rozširujú, ohýba prsty na stranách. Krátko sa nadýchne. Prikývne.

Jenkinks nie je idiot.

Rozbehnem sa.

Vybieham chodbou a bežím okolo radu omráčených vojakov, ktorý sa príliš boja, aby ma zastavil. Neviem, čo robím, prečo si myslím, že môžem bežať, kam si myslím, že idem. Snažím sa dostať do výťahu už len preto, lebo si myslím, že mi to získa čas. Neviem, čo iné robiť.

Warnerove príkazy sa odrážajú od stien a explodujú v mojich ušných bubienkoch. On ma nemusí naháňať.

Má ostatných, aby urobili prácu za neho.

Vojaci sa sformujú do radu predo mňa.

Vedľa mňa.

Za mňa.

Nemôžem dýchať.

Točím sa v kruhu svojej vlastnej hlúposti, spanikárená, strápená, vydesená myšlienkou na to, čo budem robiť. Čo bude so mnou robiť proti svojej vôli. Čo sa stane s nami oboma aj cez naše najlepšie úmysly.

"Chyťte ju," povie Warner ticho. Ticho zaplnilo každý roh tejto budovy. Jeho hlas je jediný v miestnosti.

Jenkins spraví krok vpred.

Moje oči sa zaplavia a ja ich stlačím zatvorené. Otvorím ich. Žmurkám na dav a rozpoznám známu tvár. Adam sa na mňa pozerá zdesene.

Hanba sa vzťahuje na každý centimeter môjho tela.

Jenkins mi ponúka ruku.

Moje kosti sa začnú kriviť, spúšťajú sa v synchronicite s búšením môjho srdca. Zrútim sa na zem, poskladám sa do seba ako chatrný krep. Moje ruky sú tak bolestne holé v tomto otrhanom tričku.

"Nerob-" Udržujem sa pred rukou, prosím očami, pozerám do tváre toho nevinného človeka. "Prosím, nerob-" Môj hlas sa zaseká. "Nechceš sa ma dotknúť-"

"Nikdy som nepovedal, že to urobím." Jenkinsov hlas je hlboký a pokojný, plný ľútosti. Jenkins, ktorý nemá žiadne rukavice, bez ochrany, bez prípravy, žiadna možná ochrana.

"To bol priamy rozkaz, vojak," Warner šteká, pritlačí zbraň na jeho chrbát.

Jenkins chytí moje ruky.

NIE NIE NIE lapám po dychu.

Moja krv stúpa cez moje žily, ponáhľa sa do môjho tela ako zúriaca rieka, vlny tepla prekrývajú moje kosti. Počujem jeho bolesť, cítim silu, ktorá sa vylieva z jeho tela, počujem búšenie jeho srdca v mojom uchu a moja hlava sa točí z prílivu adrenalínu opevňujúceho moju bytosť.

Cítim sa živá.

Priala by som si, aby mi to ublížilo. Priala by som si, aby ma to zmrzačilo. Priala by som si, aby ma to zahnalo. Priala by som si nenávidieť mohutnú silu omotávajúcu sa okolo mojej kostry.

Ale ja nemôžem. Moja koža pulzuje od života niekoho iného a ja to neznášam.

Nenávidím sa za to, že sa mi to páči.

Páči sa mi, ako to cítiť, že preteká viac života a nádeje a ľudskej sily, než viem, že by som bola schopná. Jeho bolesť mi dáva radosť, ktorú som si nikdy nežiadala.

A on nejde preč.

Ale on nejde preč, pretože nemôže. Pretože musím byť tým, kto rozbije spojenie. Pretože utrpenie ho urobí neschopným. Pretože on je chytený v mojich pascách.

Pretože som mucholapka Venuše.

A som smrteľná.

Padám na chrbát a kopnem ho do hrude, odtrhnúc jeho váhu zo mňa, jeho bezvládne telo sa zrútilo samo. Ja zrazu kričím a snažím sa vidieť okolo steny sĺz, ktorá mi zacláňa videnie; štikútam, hysterická, zdesená pohľadom na zamrznutý výraz na tvári tohto muža, jeho paralyzované pery vydávajú pískavé vzdychy z jeho pľúc.

Vymaním sa a zakopnem dozadu. Mora vojakov sa postaví za mňa. Každá tvár je vyrytá úžasom a čistým, rýdzim strachom. Jenkins leží na zemi a nikto sa k nemu neodváži.

"Pomôžte mu niekto!" kričím. "Pomôžte mu niekto! Potrebuje doktora - musí byť prijatý - potrebuje - on - oh Bože - čo som to spravila -"

"Juliette-"

"NEDOTÝKAJ SA MA - NETRÚFAJ SA MA DOTKNÚŤ-"

Warnerove rukavice sú späť na svojom mieste a snaží sa ma držať pohromade, snaží sa uhladiť moje vlasy, snaží sa zotrieť moje slzy a ja ho chcem zabiť.

"Juliette, musíš sa upokojiť-"

"POMôŽTE MU!" volám, padajúc na kolená, oči prilepené na postavu ležiacu na podlahe. Ostatní vojaci sa konečne zakrádajú bližšie, opatrne, ako by bol nákazlivý. "Prosím - musíte mu pomôcť! Prosím-"

"Kent, Curtis, Soledad - POSTARAJTE SA O TO!" Warner kričí na svojich mužov, pritom, ako ma berie do náručia.

Ešte stále kopem, keď svet sčernie.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 24. března 2012 v 23:35 | Reagovat

WOOOOW! Krutě! Úplně jsem zatajovala dech u konce kapitoly, jak se ho dotkla..
Chudák Juliette, fakt :-( Je mi jí děsně líto..
A všichni čumí. Zatímco ten chlap umírá, Juliette křičí, aby mu pomohli, tak všichni čumí a nehnou ani brvou. Odvaha vojáků až za hrob fakt...
Moc Vám děkuju holky za super překlad, těším se moc na další ;-)

2 Hayley Hayley | Web | 25. března 2012 v 12:42 | Reagovat

áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá! to je úplne dokonalé! rýchlo ďalšiu! prosíííííííííííííííííííííííííííííííím :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D
a úžasný preklad diki :-)  :-)  :-)  :-)

3 terushka terushka | E-mail | 25. března 2012 v 17:12 | Reagovat

Kdy bude pls další kapitola? ;-)

4 Borka Borka | 25. března 2012 v 17:52 | Reagovat

včera som to začala čítať od 1.kapitoly a prečítala som to po túto poslednú, úplne ma to dostalo..ten dej je zaujímavý :-)
kedy bude dalšia kapitola??

5 Elisa Elisa | Web | 25. března 2012 v 17:57 | Reagovat

[2]: [3]: [4]: ďalšia kapitola dnes okolo večera :-)

6 Hayley Hayley | Web | 25. března 2012 v 18:53 | Reagovat

[5]: joooooooooooooooooooooooooo:)

7 kikushka15 kikushka15 | Web | 25. března 2012 v 22:03 | Reagovat

krasne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama