Shatter me - 16.kapitola

27. března 2012 v 21:13 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me

~16~


Ako náhle som v izbe, otvorím skriňu a strhnem fialové šaty z vešiaku, ešte pred tým, než si spomeniem, že ma sledujú. Kamery. Zaujímalo by ma, či bol Adam potrestaný za to, že mi o kamerách povedal. Zaujímalo by ma, či by riskoval aj ďalej kvôli mne. Zaujímalo by ma, prečo.

Dotknem sa tuhého, moderného materiálu slivkových šiat a prsty si nájdu cestu k lemu, rovnako ako Adamove včera. Nemôžem si pomôcť, ale rozmýšľam nad tým, prečo sa mu tieto šaty tak páčili. Prečo to musia byť práve tieto. Prečo by som vôbec mala nosiť šaty.

Nie som bábika.

Moja ruka sa zastaví na malej drevenej poličke pod visiacim oblečením a nezmámi materiál sa mi otrie o kožu. Je to drsné, ale známe zároveň. Stúpnem si bližšie k šatníku a skryjem sa medzi dvere. Moje prsty cítia cestu okolo povrchu a vlna slnečného svetla sa mi valí cez žalúdok, až som si istá, že prekypujem nádejou a pocitmi a sila hlúpeho šťastia tak silného, že som prekvapená, že mi slzy nestekajú po tvári.

Môj notes.

On zachránil môj notes. Adam zachránil jedinú vec, čo mám.

Beriem fialové šaty a zastrčím notes do ich záhybov, kým sa zakradnem do kúpeľne.

Do kúpeľne, kde nie sú kamery.

Do kúpeľne, kde nie sú kamery.

Do kúpeľne, kde nie sú kamery.

Uvedomím si, že sa mi to snažil povedať. Predtým, v kúpeľni. Chcel mi niečo povedať, no bola som tak vydesená, že som ho tým vystrašila.

Odstrašila som ho.

Zavriem za sebou dvere a moje ruky sa trasú, ako rozvíjam známy papier viazaný dohromady starým lepidlom. Listujem stránkami, aby som sa uistila, že sú tam všetky a moje oči sa zastavia na poslednom riadku. Na samom konci je posun. Nová veta, čo nie je napísaná mojím rukopisom.

Nová veta, ktorá musí pochádzať od neho.

Nie je to to, čo si myslíš.

Stojím nehybne.

Každý kúsok mojej kože je napätý tlakom, plný citu a tlak buduje moju hruď, búši hlasnejšie, rýchlejšie a silnejšie, vyvažujúc môj pokoj. Netrasiem sa, keď som zamrznutá v čase. Pokúšam sa upokojiť svoj dych, počítam veci, čo neexistujú, robím čísla, ktoré nemám a predstieram, že čas je rozbitými presýpacími hodinami krvácajúcimi piesok každú sekundu.

Trúfam si dúfať, že sa ma Adam snaží osloviť. Som dostatočne šialená, aby som zvážila túto možnosť.

Vytrhnem stránku z malého notesu a zovriem ho blízko, aktívne prehĺtajúc hystériu, čo šteklí každý zlomený moment v mojej mysli.

Skrývam notes vo vrecku fialových šiat. Vo vrecku, do ktorého to Adam musel dať. Muselo to z vrecka vypadnúť. Vrecko fialových šiat. Vrecko fialových šiat.

Nádej je vrecko možností.

Držím ho v ruke.

---

Warner nemešká.

Ani nezaklope.

Kĺžem sa na svojich topánkach, keď on vstúpi bez jediného slova, dokonca aj bez snahy s tým, aby dal najavo svoju prítomnosť. Jeho oči blúdia po celom mojom tele. Moja čeľusť sa sama sprísni.

"Ublížil si mu," zistím, že som to povedala.

"Nemala by si sa starať," povie s naklonenou hlavy a ukáže na moje šaty. "Ale je zrejmé, že áno."

Zavriem ústa a modlím sa, aby sa moje ruky netriasli až príliš. Neviem, kde je Adam. Neviem, ako veľmi ho to bolí. Neviem, čo urobí Warner, ako ďaleko zájde v snahe získať to, čo chce, ale myšlienka na Adama v bolestiach je ako studená ruka zvierajúca môj pažerák. Nemôžem chytiť dych. Mám pocit, akoby som sa snažila prehltnúť špáradlo. Ak sa Adam snaží pomôcť mi, môže ho to stáť život.

Dotknem sa kusu papiera zastrčeného vo vrecku.

Dýchaj.

Warnerove oči sú na mojom okne.

Dýchaj.

"Je čas ísť," povie.

Dýchaj.

"Kam ideme?"

Neodpovie.

Prejdeme dvermi. Pozerám sa okolo seba. Chodba je opustená, prázdna. "Kde je Adam sú všetci...?"

"Tieto šaty sa mi naozaj páčia," povie Warner, keď ovinie ruku okolo môjho pása. Ja odstúpim, ale on ma ťahá ďalej, vedie ma k výťahu. "Fit je veľkolepý. Pomáha rozptyľovať od tvojich otázok."

"Tvoja úbohá matka."

Warner takmer zakopne o vlastné nohy. Jeho oči sú široké; znepokojené. Zastaví sa niekoľko krátkych stôp od nášho cieľa. Otočí sa okolo. "Čo tým myslíš?"

Môj žalúdok sa prevrhne.

Výraz v jeho tvári: nestrážené napätie, ústupný teror, náhla obava v jeho rysoch.

Snažím sa urobiť vtip, je to, čo mu nepoviem. Je mi ľúto tvojej zlej matky, je to, čo chcem povedať, že sa musí vyrovnať s takým mizerným, úbohým synom. Ale nič z toho nepoviem.

Chytí mi ruky, zameriava sa na moje oči. Naliehavosť mu pulzuje v spánkoch. "Čo tým myslíš?" žiada.

"N-nič," odpoviem koktavo. Môj hlas sa láme na dve polovice. "Ja nie - bol to len vtip -"

Warner pustí moje ruky, akoby ho popálili. Pozerá preč. Ide smerom k výťahu a nečaká, kým ho doženiem.

Zaujímalo by ma, čo mi nehovorí.

Len raz zostúpime pár poschodí a tvoríme našu cestu dole neznámou halou smerom k neznámemu východu, kde sa na mňa konečne pozrie. Dá mi 4 slová.

"Vitaj vo svojej budúcnosti."
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 27. března 2012 v 21:29 | Reagovat

No konečně Adam dokázal, že nejni zas tak úplně ztracenej případ :D To s notesem od něj bylo hezký a upřímně mi ho bylo líto, že se mu něco stalo... A taky jsem moc nepochopila tu větu, co jí napsal do notesu..
Poslední věta mě úplně nažhavila na další kapitolu, moc se na ní těším!!!
Děkuju vám za překlad :-D

2 Borka Borka | 27. března 2012 v 22:04 | Reagovat

Obidve posledné pridané kapitoly boli super, ja som zas neviem či dobre pochopila že začo potrestali Adama- zato že sa neprezliekla či? Každopádne teším sa na dalšiu kapitolu, pridáte ju zase zajtra? :-)

3 Sonnie* Sonnie* | 28. března 2012 v 14:52 | Reagovat

PARÁDA! už sa teším na ďalšiu kapitolu :-)

4 terushka terushka | E-mail | 28. března 2012 v 20:06 | Reagovat

Kdy bude další kapitolka?? :)))))

5 Hayley Hayley | Web | 28. března 2012 v 22:14 | Reagovat

och. *zdvihne imaginárnu pištoľ a namieri* okamžite chcem ďalšiu kapču! :-D  :-D  :-D

6 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 28. března 2012 v 22:19 | Reagovat

[4]: [5]: ďalšia by mala byť zajtra :-) prepáčte, že nie dnes, ale som rada, že sa môj žalúdok nevyberie na prechádzku na obrazovku môjho notebooku...

7 terushka terushka | E-mail | 28. března 2012 v 22:24 | Reagovat

[6]: To né, mělas bys pak upatlanou obrazovku :D  :D Dobře, už se nemůžu dočkat zítřka!!!

8 terushka terushka | E-mail | 28. března 2012 v 22:25 | Reagovat

[7]: *měla

9 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 28. března 2012 v 22:26 | Reagovat

[7]: :-D  ;-)

10 Hayley Hayley | Web | 28. března 2012 v 22:30 | Reagovat

[6]: no čo už. nejako to snáď vydržím :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama