Shatter me - 19.kapitola

31. března 2012 v 23:49 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me
Prepáčte, že takto neskoro, ale mali sme ťažkosti s niekoľkými krkolomnými vetami..ale výsledok stojí za to Usmívající se myslíme si, že pri tejto kapitole budete trošku ochkať Smějící se ale nieže pomyslíte na niečo, čo ešte nie je, to príde neskôr Smějící se

~19~


Tma ma dusí.

Moje sny sú krvavé a krvácajú a krv steká cez moju myseľ a ja už viac nedokážem spať. Sny, ktoré ma kedysi upokojovali sú preč a ja neviem, ako ich mám dostať späť. Neviem ako nájsť toho bieleho vtáka. Neviem, či vôbec niekedy bude lietať. Všetko, čo teraz viem je, že keď zavriem oči, tak vidím len devastáciu. Fletcher je zastrelený opäť a opäť a opäť, Jenkins mi umiera v náručí a Warner strieľa Adama do hlavy a vietor spieva za mojím oknom, no falošne a ja nemám srdce povedať, aby to prestalo.

Mrznem aj napriek šatám.

Posteľ pod mojím chrbtom je plná rozbitých mrakov a čerstvo napadaného snehu; je to príliš mäkké, príliš pohodlné. Až príliš mi to pripomína noc vo Warnerovej izbe a ja to proste nevydržím. Bojím sa zostať pod týmito prikrývkami.

Nemôžem si pomôcť, no zaujíma ma, či je Adam v poriadku, či sa niekedy vráti, či mu Warner ublíži zakaždým, keď ho nepočúvnem. Nemala by som sa tak veľmi starať.

Adamova správa v mojom notese môže byť iba časť Warnerovho plánu, ako zo mňa urobiť šialenca.

Zakrádam sa po tvrdej podlahe a pozriem sa na päsť v ktorom sa už 2 dni. Je to jediná nádej, čo mi bola daná a ja neviem, či je skutočná.

Vybočuje z možností.

"Čo tu robíš?"

Vydám zo seba výkrik a pozriem sa hore, dole a do strán, takmer narazím do Adama ležiaceho na podlahe vedľa mňa. Ani som ho nevidela.

"Juliette?" Nepohnem sa ani o centimeter. Jeho pohľad smeruje na mňa: pokojný, vyrovnaný; 2 vedierka riečnej vody o polnoci.

Chcela by som mu kričať do očí.

Neviem, prečo mu vravím pravdu. "Tam hore som nemohla spať."

Neopýta sa ma prečo. Vytiahne sa a zakašle a ja si spomeniem, ako bol zranený. Zaujímalo by ma, aký spôsob bolesti pociťuje. Na nič sa nepýtam, keď vezme vankúš a prikrývku z mojej postele. Položí vankúš na podlahu. "Ľahni si," je jediné, čo mi povie. Ticho, povie to potichu.

Po celý deň každý deň navždy je, keď chcem, aby mi to vravel.

Sú to len 2 slová a ja netuším, prečo sa červenám. Ľahnem si aj napriek sirénam v mojej krvi a položím hlavu na vankúš. Prehodí prikrývku cez moje telo. Sledujem, ako sa jeho ruky ohýbajú v tieni noci, záblesk mesiaca preniká cez okno a osvetľuje jeho postavu vo svite. On si ľahne a vzdialenosť medzi nami je len pár stôp. Nechce žiadnu deku. Ani vankúš. Spí bez trička a ja netuším, ako mám dýchať. Uvedomím si, že v jeho prítomnosti asi nikdy nedýcham.

"Už nemusíš kričať," zašepká.

Každý jeden dych mi uniká.

Točím prstami okolo možnosti Adama v mojej ruke a spania dôkladnejšie, než kedy v mojom živote.

Moje oči sú 2 okná otvorené chaosom v tomto svete.

Chladný vánok prekvapí moju kožu a ja si sadnem, odtláčajúc spánok z očí a uvedomím si, že Adam už nie je vedľa mňa. Zažmurkám a vleziem späť do postele, kde vymením vankúš a deku.

Pozriem sa na dvere a predstavím si, čo ma za nimi čaká.

Hodím letmý pohľad na okno a premýšľam, či niekedy uvidím lietať vtáka.

Pozriem sa na hodiny na stene a predstavujem si, čo to znamená žiť v súlade s číslami. Zaujíma ma, čo 6:30 ráno znamená v tejto budove.

Rozhodnem si umyť tvár. Myšlienka ma osvieži a ja sa trochu zahanbím.

Otvorím dvere do kúpeľne a zachytím Adamov odraz v zrkadle. Jeho rýchle ruky stiahnu tričko dole ešte pred tým, akoby som mohla mať šancu zachytiť detaily, no videla som dosť, čo som v tme vidieť nemohla.

On je samá modrina.

Moje nohy sú akoby zlomené. Netuším, ako mu pomôcť. Želám si, aby som mu mohla pomôcť.

"Prepáč," povie rýchlo. "Nevedel som, že si hore." Ťahá spodok trička, akoby nebolo dosť dlhé na to, aby som predstierala slepotu.

Prikývnem na nič. Pozerám na dlaždice pod nohami. Neviem, čo na to povedať.

"Juliette." Jeho hlas objíma písmená v mojom mene tak jemne a ja zomriem 5krát za sekundu. Jeho tvár je les emócií. Potrasie hlavou. "Prepáč." Povie tak potichu, že som si istá tým, že si to predstavujem. "Nie je to..." Zatína čeľusť a prebehne si nervóznou rukou vlasy. "Toto všetko - nie je-"

Otvorím pre neho svoju dlaň. Papier je pokrčený chumáč možností. "Ja viem."

Úľava mu pretečie cez každú črtu tváre a zrazu sú jeho oči jediným uistením, ktoré kedy budem potrebovať. Adam ma nezradil. Neviem prečo alebo ako alebo čo alebo čokoľvek okrem toho, že je stále môj priateľ.

Stále predo mnou stojí a nechce moju smrť.

Vykročím dopredu a zatvorím dvere.

Otvorím ústa, aby som mohla hovoriť.

"Nie!"

Moja čeľusť spadne.

"Počkaj," povie jednou rukou. Jeho pery sa hýbu, no nevydávajú žiaden zvuk. Uvedomujem si, že aj keď tu v kúpeľni nie sú prítomné kamery, mohli by tu byť mikrofóny. Adam sa pozerá okolo seba a sem a tam a všade.

Prestane hľadať.

Sprchu tvoria 4 steny mramorovaného skla a on otvorí sklo a ja nemám tušenia, čo sa deje. Otočí kohútikom na plnú silu a zvuk vody sa rúti, duní cez miestnosť rúti sa do prázdna okolo nás. Zrkadlo sa už zahmlieva a ja si začínam myslieť, že začínam chápať jeho plán vezme ma do náručia a zatiahne ma do sprchy.

Moje výkriky sú para, svetielka vzdychov, ktoré nechápem.

Teplá voda tečie do mojich šiat. Zasypáva moje vlasy a leje sa na krk, no všetko, čo cítim sú jeho dotyky okolo môjho pása. Chcem plakať zo všetkých tých zlých dôvodov.

Jeho oči ma pripnú na miesto. Jeho naliehavosť zapáli moje kosti. Potôčiky vody sa plazia svojou cestou dole po naleštených rovinách jeho tváre a jeho prsty ma tlačia k stene.

Jeho pery pery pery pery pery.

Moje oči sa snažia netrepať.

Moje nohy získali právo sa chvieť.

Moja koža sa popáli všade, kde sa ma nedotýka.

Jeho pery sú tak blízko k môjmu uchu a ja som voda, nič a všetko sa topí do tlaku tak zúfalého, že horí, keď prehltnem.

"Môžem sa ťa dotknúť," povie, a ja rozmýšľam, prečo sú kolibrík v mojom srdci. "Nechápal som až do tej noci," povie šepkajúc a ja som príliš opitá na udržanie váhy čohokoľvek, no jeho telo sa vznáša tak blízko ku mne.

"Juliette-" Jeho telo sa tlačí bližšie a ja zistím, že sa sústredím na nič, len na púpavy fúkajúce želania v mojich pľúcach. Moje oči sa otvoria a on si oblíže spodnú peru na tú najmenšiu sekundu a niečo v mojom mozgu ožije.

Lapám po dychu. Lapám po dychu. Lapám po dychu. "Čo to robíš?"

"Juliette, prosím-" Jeho hlas sa nemôže dočkať a on sa pozrie za seba, akoby si nebol istý, že sme sami.

"Tú noc - " prelisuje cez pery. Zatvorí oči na pol sekundy ja žasnem nad kvapkou, kvapkou, kvapkami horúcej vody zachytených v jeho riasach ako perly ukované z bolesti. Jeho prsty sa posunujú po stranách môjho tela, akoby sa ma snažil udržiavať na jednom mieste, akoby bojoval s tým, aby sa ma všade všade všade nedotýkal a jeho oči sa vpíjajú do môjho 63 kúskového obrazu a ja som tak chytená tak chytená tak chytená.

"Konečne to chápem," povie mi do ucha. "Viem - Viem, prečo ťa Warner chce." Jeho prsty sú 10 bodmi elektriny zabíjajúcimi ma niečím, čo som predtým nikdy nepoznala. Niečím, čo som vždy chcela cítiť.

"Tak prečo si teda tu?" Šepkám, zlomená, zomierajúca v jeho náručí. "Prečo..." 1,2 pokusy o vdýchnutie.

"Prečo sa ma dotýkaš?"

"Pretože môžem." Skoro rozlúskne úsmev a vyklíči pár mojich krídiel. "Už som sa dotkol."

Čakám.

Čakám.

Čakám navždy.

"Dotkol som sa tvojej tváre." Hovorí mi do ucha. "Tvoja ruka. Prešiel som na kúsok tvojej ruky..." Stiahne sa späť a jeho oči spočinú na mojom ramene, prejdú dole k môjmu lakťu, zastanú na mojom zápästí. Som chytená v pochybnostiach. "Nevedel som, ako ťa prebudiť. Neprebúdzala si sa. Tak som si sadol a pozoroval ťa. Čakal som, kým si prestala kričať."

"To. Je. Nemožné." Podarí sa mi povedať 3 slová.

Ale jeho ruky sa ovinú okolo môjho pása jeho pery sa pritisnú k mojej tvári a jeho telo je v jednej rovine s mojím, jeho koža sa ma dotýka sa ma dotýka sa ma dotýka a on nekričí on neumiera nebeží odo mňa preč a ja plačem

dusím sa

Trasiem sa chvejem sa rozštepujú sa moje slzy a on ma drží tak, ako nikto iný predtým.

Akoby ma chcel.

"Idem ťa odtiaľto dostať," povie, a jeho ústa sa hýbu proti mojim vlasom a jeho ruky sa posúvajú na mojich rukách a ja sa opriem dozadu a on sa pozerá do mojich očí a ja asi musím snívať.

"Prečo-prečo si-Ja nie-" Krútim hlavou a trasiem sa, pretože to nemôže byť pravda a strasiem slzy prilepené k mojej tvári. To nemôže byť pravda.

Jeho oči sú jemné, jeho úsmev vykoľají moje kĺby a ja by som rada vedela, ako chutia jeho pery. Kiež by som mala odvahu sa ho dotknúť. "Musím ísť," hovorí. "Musíš byť oblečená a zísť dole do ôsmej hodiny."

Topím sa v jeho očiach a ja neviem, čo na to povedať.

Dá si dole košeľu a ja neviem, kam sa pozerať.

Chytím sa sklených dosiek a stlačím zavreté oči a žmurknem, keď sa niečo mihne príliš blízko. Jeho prsty sú okamžite na mojej tvári a ja kvapkám horím tavím sa v očakávaní.

"Nemusíš sa pozerať preč," povie. Povie to s ľahkým úsmevom veľkosti Jupitera.

Pozriem na jeho rysy, na zakrivený úsmev, ktorý chcem ochutnať, na farbu v jeho očiach, o ktorých by som namaľovala milión obrazov. Nasledujem líniu jeho čeľuste dole po krku až na obrys jeho kľúčnej kosti; zapamätávam si vytesané kopce a údolia jeho rúk, dokonalosť jeho trupu. Vták na jeho hrudi.

Vták na jeho hrudi.

Tetovanie.

Biely vták s pruhmi zo zlata, ako korunou na vrchole svojej hlavy. Lieta.

"Adam," snažím sa mu povedať. "Adam," snažím sa. "Adam," snažím sa to povedať toľkokrát, ale zlyhávam.

Snažím sa nájsť jeho oči a len si uvedomím, že sledoval, ako ho študujem. Kúsky jeho tváre sú potlačené do radov emócií tak hlboko, že som zvedavá, ako vyzerám pre neho. Stlačí 2 prsty k mojej brade, nakloní moju tvár len trošku a ja som akoby pripnutá vo vode. "Nájdem spôsob, ako s tebou hovoriť," povie, a jeho ruky sa omotajú okolo mojich rúk a moju tvár pritlačí k svojej hrudi a svet je zrazu jasnejší, väčší, krásny. Svet pre mňa zrazu niečo znamená, možnosť ľudstva pre mňa niečo znamená, celý vesmír sa zastaví na mieste a začne sa točiť v inom smere a ja som vták.

Som vták a letím preč.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 1. dubna 2012 v 0:03 | Reagovat

Á, božíčku!!! Nádhera, rozplývám se!! O_O
Bylo. To. Dokonalý! Romantický, žhavý, dojemný a úúúúúúúúžasný!!!!!
♥♥♥♥♥♥♥
Á, miluju je! Oba!
Adam je božskej, Juliette je z něj paf a já si tu kapitolu jdu přečíst ještě jednou!!!
Moc moc moc moc moc děkuju za supr překlad, ale po TOMHLE už potřebuju další!!!! Děkujůůůů

2 Donaa Donaa | 1. dubna 2012 v 0:05 | Reagovat

Waaa!! :-D  celú dobu som mala zatajený dych! :-P  Prosím o jednu vec :-| ..dajte to nabudúce skôr lebo dneska som to skoro nevydržala :-D :-D

3 Alice Alice | Web | 1. dubna 2012 v 0:19 | Reagovat

[1]: tak, poprvé: ja tiež! tiež sa rozplývam a to nevieš ako veľmi :D tak dlho som čakala na tento moment..teda si my všetky :-D
podruhé: ďalšia kapitola bude asi zajtra, takže sa veľa nenačakáš :D

[2]: nešlo to, lebo som sa dostala neskoro na net a preto mi to toľko trvalo :-x

4 Bibi Bibi | Web | 1. dubna 2012 v 0:19 | Reagovat

Moc pěkný :)

PS:Mohl/a by jsi mi tady prosím hlásnout??- http://www.periodanenitabu.cz/#/zapojse/galerie/2271

Díky moc, klidně oplatím :)

6 Borka Borka | 1. dubna 2012 v 0:32 | Reagovat

úžasná kapitola.. podla môjhpo názoru zatial naj.. skoro som nedýchala :-D
chcela by som sa ešte opýtať kolko je dokopy kapitol v tejto knihe? :-)

7 terushka terushka | E-mail | 1. dubna 2012 v 0:34 | Reagovat

[5]: :D  :D  :D  :D  :D  :D A já čekala, co na mě vykoukne.. :-D Válím se smíchy na posteli, dobrej, velice dobrej stěr, holka :D  :D  :D

8 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 1. dubna 2012 v 0:39 | Reagovat

[6]: dokopy tak 50 a plus epilog :-)

[7]: vieme, ja som jej to povedala, že by to sem pasovalo a ona to sem dala :D

9 Alice Alice | Web | 1. dubna 2012 v 0:40 | Reagovat

[8]: predbehla si ma! :D no nič :-D

10 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 1. dubna 2012 v 0:41 | Reagovat

[9]: ale newa :D

11 eliii eliii | 21. dubna 2012 v 12:34 | Reagovat

super kapitolka.. len som nepochopila tam na konci... čo mu chce povedat???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama