Shatter me - 4.kapitola

10. března 2012 v 21:34 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me
Kto to číta, nech komentuje, tak by kapitoly pribúdali rýchlejšie - možno :D

~4~


Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená. Nie som šialená.

Hororové trhnutie otvorí moje viečka.

Moje telo je pokryté studeným potom, môj mozog sa kúpe v nezabudnuteľnej vlne bolesti. Na mojich očiach sa usadzujú čierne kruhy, čo sa rozpúšťajú v temnote.

Nemám poňatia ako dlho som spala. Nemám poňatia, či som vystrašila spoluväzňa mojimi snami. Niekedy kričím nahlas.

Adam sa na mňa pozerá.

Ťažko dýcham a snažím sa narovnať. Vytiahnem deku bližšie k sebe a uvedomím si, že som ukradla jediný zdroj jeho tepla. Nikdy ma nenapadlo, že by mohol mrznúť rovnako ako ja.

Ja sa trasiem na mieste, no jeho telo je v noci neoblomné, jeho silueta so silnou formou na pozadí čiernej. Nemám tušenia, čo povedať. Nie je čo povedať.

"Výkriky tu nikdy neprestanú, pravda?"

Výkriky sú len začiatok. "Nie," odpovedala som takmer mlčky. Moju tvár zaplaví rumenec a ja som rada, že je príliš tma, aby si to všimol. Musel počuť moje výkriky.

Niekedy si želám, aby som nemusela spať. Niekedy si myslím, že keby som zostala veľmi, veľmi tichá, keby som sa nikdy nepohla, veci by sa zmenili. Myslím si, že ak by som zmrazila seba, dokázala by som zmraziť bolesť.

Niekedy sa celé hodiny nepohnem. Nepohnem sa ani o centimeter. Ak sa čas zastaví, nič sa nemôže pokaziť.

"Si v poriadku?" Adamov hlas je ustaraný.

Skúmam zovreté päste po jeho bokoch, brázdu pochovanú v jeho čele, napätie v čeľusti. Človek, ktorý ukradol moju posteľ a moju prikrývku je ten istý, ktorý sa bez nich dnes v noci zaobišiel. Tak domýšľavý a nedbalý pár hodín dozadu; tak starostlivý a tichý. Desí ma, že toto miesto ho takto rýchlo zlomilo.

Zaujímalo by ma, čo počul, kým som spala.

Kiežby som ho mohla zachrániť pred hrôzou.

Niečo sa rozbije, plač mučených znie v diaľke. Tieto izby sú pochované hlboko v betóne, steny sú hrubšie ako podlahy a stropy dokopy, aby nedovolili zvukom uniknúť tak ďaleko. Ak počujem agóniu, musí byť neprekonateľná. Každú noc sú tu zvuky, ktoré nepočujem. Každú noc som zvedavá, či nie som na rade.

"Nie si šialená."

Pozriem sa na neho. Hlavu nakloní na bok, jeho oči zaostrujú aj napriek závoju, ktorý nás obklopuje. Zhlboka sa nadýchne.

"Myslel som si, že všetci tu budú šialenci," pokračuje. "Myslel som si, že ma zamknú so psychopatom."

Ostro vdýchnem kyslík. "Vtipné. Ja som si to tiež myslela."

1

2

3 sekundy uplynú.

Naširoko sa usmeje, tak pobavene, tak osviežujúco úprimne. Je to ako blesk cez moje telo. Niečo sa mi zabodne do očí a podlomí mi kolená.

Nevidela som úsmev 265 dní.

Adam je na nohách. Ponúkam mu deku. Vezme ju, aby ma ňou tesne obalil a niečo mi náhle zovrie hruď. Bodne ma v pľúcach a ja sa rozhodnem, že sa nebudem hýbať, kým bude hovoriť.

"Deje sa niečo?"

Moji rodičia sa ma prestali dotýkať keď som sa stala dosť starou na lezenie. Učitelia ma nechali pracovať samostatne, aby som nemohla zraniť ostané deti. Nikdy som nemala priateľa. Nikdy som nepoznala pohodlie matkinho objatia. Nikdy som necítila nehu z otcovho bozku. Nie som šialená. "Nič."

Ďalších 5 sekúnd.

"Môžem si sadnúť vedľa teba?"

To by bolo úžasné.

"Nie," znovu hľadím na stenu.

Zatína a uvoľňuje svoju čeľusť. Rukami behá po svojich vlasoch a ja si prvýkrát uvedomujem, že nemá na sebe košeľu. V miestnosti je taká tma, že pohľadom môžem chytiť iba krivky a kontúry jeho siluety; mesiac je pripustený len malým oknom na vyjasnenie tohto priestoru, ale pozerám sa ako sa svaly na jeho ramenách sťahujú pri každom pohybe a ja som náhle v plameňoch. Plamene olizujú moju pokožku a akoby mi po bruchu prešiel pazúr praskla mi tepna. Každý centimeter jeho tela je surová sila, každý povrch akoby svetielkoval v tme. V 17 rokoch som nikdy nehovorila s chlapcom môjho veku. Vzhľadom k tomu, že som monštrum.

Zavriem oči, kým ich nemám ako zašité.

Počujem vŕzganie postele a zastenanie pružín, keď si sadá. Privriem oči a študujem podlahu. "Musí ti byť zima."

"Nie." Silný povzdych. "Teraz vlastne horím."

Okamžite som na nohách a deky padnú na zem.

"Si chorý?" Moje oči skenujú jeho tvár a hľadajú príznaky horúčky, ale netrúfam si ísť bližšie. "Máš pocit závrate? Bolia ťa kĺby?" Snažím sa spomenúť na vlastné príznaky. Bola som priviazaná k posteli svojím vlastným telom 1 týždeň. Nezmohla som sa na nič iné, než prejsť k dverám a nechať padnúť svoju tvár do jedla. Ani neviem ako som prežila.

"Ako sa voláš?"

Spýtal sa tú istú otázku už trikrát. "Možno si chorý," je jediné, čo môžem povedať.

"Nie som chorý. Som len horúci. Zvyčajne nespím s oblečením na sebe."

Motýle zapálili požiar v mojom bruchu. Nevysvetliteľné poníženie spaľuje moje telo. Neviem, kam sa mám pozerať.

Hlboký nádych. "Včera som bol kretén. Správal som sa s tebou ako s hovnom a je mi to ľúto. Nemal som to robiť."

Trúfam si stretnúť sa s jeho pohľadom.

Jeho oči majú perfektný odtieň kobaltu, modré ako kvitnúce modriny, jasné a hlboké a rozhodnuté. Jeho čeľusť je nastavená a jeho rysy sú vytesané do starostlivého výrazu. Premýšľal o tom celú noc.

"Dobre."

"Tak prečo mi nechceš povedať svoje meno?" Predkloní sa a ja stuhnem.

Rozmrazím sa.

Topím sa. "Juliette," zašepkám. "Moje meno je Juliette."

Jeho pery sa zjemňujú do úsmevu, ktorý oddelí moju chrbticu. Opakuje si moje meno ako slovo, ktoré ho baví. Baví ho. Teší ho.

Počas 17 rokov moje meno nikto nepovedal takto.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Hayley Hayley | Web | 10. března 2012 v 21:49 | Reagovat

nádhera:) rýchlo ďalšiu:)))

2 Hayley Hayley | Web | 10. března 2012 v 21:49 | Reagovat

a krásny design:)))

3 terushka terushka | E-mail | 10. března 2012 v 22:33 | Reagovat

Oh můj bože, tahle kniha je fakt...báječná! Úplně jiná a jedinečná. Juliette i Adama mám moc ráda, jejich vztah je zvláštní a pomalu se začíná trochu hýbat :-D
Bezva kapitolka, děkuju moc za překlad a doufám, že co nejdřív bude další..

4 Ells Ells | Web | 11. března 2012 v 0:10 | Reagovat

Hned pokračuj! :-D

5 Minnie Minnie | Web | 11. března 2012 v 12:30 | Reagovat

[1]: už prekladáme.. :D

[2]: díky :)

[3]: hej, presne súhlasím :D a nemáš zač, robíme to s radosťou :)

[4]: tak rýchlo ako sa len bude dať :-D  :-D

6 andy andy | 11. března 2012 v 16:28 | Reagovat

Děkuji ! :D

7 Lilly Lilly | 11. března 2012 v 16:45 | Reagovat

Tiež čítam :D Dakujem :) Vyzera to zaujímavo :)

8 síma síma | 14. března 2012 v 11:25 | Reagovat

díky :-) je to super :-) ikdyž podle mě ta holka je trochu šílená, nebo aspon já bych byla šílená být na jejím místě :D :-D

9 áňa áňa | 14. března 2012 v 16:10 | Reagovat

hele nechci být nepříjemná, ale jelikož je to úplně suprová knížka, tak se musím říct: prosím, prosím přidáte sem další kapitolku? :-) děkuju za překlad... taky to čtu :-D

10 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 14. března 2012 v 17:25 | Reagovat

prepáčte, že to tak trvá, ale dnes som písala monitor a nemala som čas na preklad - ale tešte sa, ďalšia kapitola je dlhšia :D a aj šiesta kapitola je dlhšia - tú pridáme spolu so siedmou kapčou :-)

11 síma síma | 14. března 2012 v 17:28 | Reagovat

super :-)  :-)  :-)

12 terushka terushka | E-mail | 14. března 2012 v 18:07 | Reagovat

[10]: No bezva!!!!!!!! :-)

13 Elisa Elisa | Web | 14. března 2012 v 21:06 | Reagovat

ďalšiu kapitolu očakávajte už zajtra :-) niekedy večer

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama