Revelations - 5.kapitola

12. dubna 2012 v 11:20 | Lisa |  Revelations
Už teraz sa bojím, čo mi na to poviete, ale musela som to tak zakončiť :D

~5.kapitola~


Marca som z bytu musela skoro vyhnať, pretože mi stále niečo pripomínal. Nezabudni na to, nezabudni na tamto. Akoby som bola nejaká prváčka, ktorá ide prvýkrát do školy.

Jediná pozitívna vec na celom bola, že mi na stole nechal nejaké kľúče. K nim bol pripnutý malý zdrap papiera, na ktorom stálo: Použi iba v núdzi. Budeme sledovať každý meter, ktorý na ňom prejdeš, má to zabudované GPS niekde, kde ho určite nenájdeš, takže sa ho nesnaž hľadať. Ulož to do garáže, ktorý je pár metrov odtiaľto. Viem, že to nie je Ducati Diavel, ktorý si chcela, ale povolili ti tento(no dobre, hovorili, že táto bola lacnejšia či čo, podľa nich nie si až taká vzácna, ako si myslíš). M."

Nevedela som, čo tým myslel, že "iba v núdzi". Ale došla som k záveru, že dnes to nesmiem použiť. Prešla som k oknu a vykukla von. Stálo tam zopár áut, ale uvidela som svoj nový miláčik - aspoň dúfam, že ho budem mať rada.

Rýchlo som nohami vkĺzla do topánok, schmatla kľúče od bytu a vybehla von. Schodisko som zdolala razdva - bola som len na treťom poschodí.

Keď som vyšla von a uvidela to, čo som mala používať "iba v núdzi", musela som sa usmiať. Aj keď to nebolo, to, čo som im povedala, ale ani toto nebolo na zahodenie. Bola to čierna Aprilia.

Ešte v Orlande som im musela nadiktovať značku motorky, ktorú budem môcť použiť v núdzových situáciách. Prečo si všetci myslia, že u mňa musia vždy a všade nastať núdzové situácie?

I keď som nedostala to, čo som im povedala, aj toto vyzeralo celkom super. Bola čierna a na niekoľkých miestach boli strieborné čiary. Ako som od nich žiadala. Na motorku bola položená aj helma - farby na nej tiež kombinované s čiernym a strieborným.

Bola som rada, že mám aspoň niečo, ak budem potrebovať odtiaľto rýchlo vypadnúť.

Nasadla som a naštartovala. Milovala som ten zvuk motora. Ale mohla som sa na ňom odviezť len ak do tej garáže, o ktorej hovoril Marc. Vedela som, že je niekde za budovou v ktorom bývam, ale ešte nikdy som tam nebola. Pomaly som sa pohla z miesta a šla okolo budovy a modlila sa, aby som tú garáž našla. Natrafila som na ňu celkom vzadu. Uložila som tam motorku a našla nejaké zaprášené niečo, čo sa veľmi podobalo na starý plášť, len to bolo väčšie, než nejaký plášť. Na moje prekvapenie to nebolo pokryté prachom, aj keď to tak vyzeralo. Hodila som to niečo, čo som pomenovala plášť gigant, na motorku a ukryla ju pod to. Potom som odtiaľ odišla.

+++

Večer som sa vybrala na miesto, ktoré mi určil Marc. Musela som celú cestu ísť autobusom a potom prejsť tri bloky peši.

Kým som došla do svojho cieľa, videla som, že ani tieto štvrte, ktorými som prešla, neboli príliš obývané. Fakt super.

Keď som dorazila k baru a prvýkrát ho uvidela, zostala som zarazene stáť na mieste.

Bar sa volal "U hnedého Billa". To vážne? Bill? To je horšie, než Joe. Nemohli byť originálnejší? Ani trošku? No dobre, ten "hnedý" bol celkom zvláštny, ale tipovala som, že to tak nebolo len tak. Nemyslím, že to malo niečo spoločné s farbou pokožky drahého Billa. Hádala by som to radšej na farbu Billovej srsti. Mohol to byť vlkolak. No, fakt úžasné. Mňa tí vlkolaci nenechajú na pokoji ani jeden deň. Pevne dúfam, že tu Bill a jemu podobných sa tu nenachádzajú. Fakt nechcem - znova - smrdieť po zmoknutom psovi. Nič proti psom, mám ich radšej než mačky.

Ešteže som sa obliekla do čierneho, lebo výrazné farby by mi tu nepomohli. Bola by som príliš viditeľná. A ja som potrebovala len natrafiť na nejakého lovca, ktorý je čírou náhodou z Chicaga a pracuje v hlavnom stane tunajších lovcov.

Ale zrejme som také šťastie nemala.

Vstúpila som do baru a do nosa mi udrel taký smrad, že som sa musela ovládať, aby som si z nechuťou nezakryla nos. Pohla som sa z miesta a prešla až k barovému pultu. Zistila som, že ten hnilobný zápach pochádzal od niekoľkých chlapov, ktorí nesedeli ďaleko od vchodu. Aspoňže som sa nemusela báť, že sa tu udusím skôr, než splním svoj účel. Fakticky som nemala v pláne omdlieť a tak padnúť do rúk nejakému smradľavému vlkolakovi, krvilačnému upírovi, alebo niečomu inému, niečomu omnoho horšiemu.

V bare boli aj ľudia, ale viac tu bolo príšer.

Sadla som si na barovú stoličku a objednala si niečo k pitiu. Ani som nedávala pozor, čo som si objednala, ale bolo to tuším pivo, alebo niečo také. Nenápadne som skúmala tvory, ktoré boli všade navôkol a pritom som zaplatila za svoj drink.

Práve, keď som do rúk chytila pohár a chcela sa napiť, ozval sa nejaký hlas, ktorý pochádzal sprava. Obrátila som sa a uvidela nejakého chlapíka, ktorý sedel o dve stoličky ďalej odo mňa a pozeral priamo na mňa. Mohol mať maximálne 25. Ale tušila som, že má oveľa menej. Myslím, že nebol odo mňa starší viac, než o štyri či päť rokov.

"Čo tu robíš, tak sama a v noci?" spýtal sa.

"Čo ti je do toho?" odvrkla som a odvrátila sa od neho, vyjadrujúc tým, že je mi absolútne ukradnutý.

"No, niekto musí dávať pozor aj a dámy," povedal a zrejme nepochopil, chudáčik malý. Asi mu niekto odpojil drôty.

"Odpáľ, idiot," napoly som zavrčala a vstala som, do ruky som zobrala pohár a mala som pláne vzdialiť sa od tohto debila čo najďalej.

"Ale veď šľachetný rytier musí..." nenechala som ho dohovoriť.

"Ak ma tento naleštený rytier nenechá na pokoji, svoju lesklú zbroj si bude musieť dať čoskoro do opravovne, je to jasné? I keď nemusím ani pomôcť, lebo od jeho ega jeho pancier čoskoro pukne. Pochopili sme sa?!"

"Ale no tak." Arogantne sa usmial a ja som mala sto chutí ho praštiť niečím tvrdým a poslať ho do ríše snov, kde si môže snívať o tých svojich dámach.

"John, nechaj ju na pokoji," ozvalo sa odniekiaľ, ale nemala som v pláne zistiť, že odkiaľ. Rýchlo som sa odvrátila od Johna - ešte mi povedzte, že jeho priezvisko je Smith, to by bolo náramne vtipné.
Ale čo čert nepovie, tvárou som vrazila priamo do hrude nejakého - ďalšieho - chlapa. Vzhliadla som a potom sa mi v mysli zjavilo zopár faktov. Po prvé: ten, kto oslovil toho rytiera idiota, bol tento tu; po druhé: tento niekto meral asi aj 190 centimetrov - mimochodom, ja meriam skoro 175 centimetrov a už ja sa považujem za obra -, lebo som musela zdvihnúť hlavu, aby som dovidela do jeho tváre; po tretie: bol to ten samý chalan, ktorého som včera udrela rukoväťou svojej dýky a po štvrté: som v poriadnej riti.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 12. dubna 2012 v 17:35 | Reagovat

Fúha! Bájo! Hlavní hrdina se mi zamlouvá, je správně sarkastická a drsná- ty mám nejradši :-D  :-D a ten poslední odstaveček...hm...:D
Nemůžu se dočkat další!!!!! :-P :D

2 Elisa Elisa | Web | 12. dubna 2012 v 18:00 | Reagovat

[1]: som rada, že sa mi podaril môj plán, aby bola taká :-D  :-D

3 Lu Lu | 12. dubna 2012 v 21:34 | Reagovat

Po štvrté som v poriadnej riti :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Je to SUPER! Len keby to pribúdalo rýchlejšie

4 Nicoll Nicoll | 13. dubna 2012 v 16:21 | Reagovat

fakt skvelá kapitola :D ááááá ty si ten koniec skvele sekla :D neviem sa dočkaj ďalšej.. :-D  :-D  :-D

5 Hayley Hayley | Web | 13. dubna 2012 v 20:32 | Reagovat

áááááááááá*kričí padajúc zo stoličky* to mi fakt robíš naschvál! :-D  :-D  :-D priznaj sa! :D takto to skončiť*vrtí hlavou zo strany na stranu a pri tom narieka*
kapitola bola božskáááááááá! úžasná! perfektná! dokonalá! už teraz mám k pánu neznámemu isté sympatie, ak vieš čo myslím :-D :D  :D

6 Hayley Hayley | Web | 13. dubna 2012 v 20:32 | Reagovat

och a rýchlo si prosím ďalšiu!*šteňacie očká najťažšieho kalibru* :-D  :-D  :-D

7 Elisa Elisa | Web | 13. dubna 2012 v 20:50 | Reagovat

[3]: :D rýchlejšie, rýchlejšie, nie som superžena(vieš, na dobré si treba počkať :D )

[4]: dikec :-D

[5]: [6]: no týmto si ma nadchla :D možno sa dnes v noci dokopem k pokračovaniu, ale to by znamenalo, že nebude kapča Shatter me...nó, chalana mám tiež rada :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama