Revelations - 6.kapitola

21. dubna 2012 v 14:11 | Lisa |  Revelations

~6.kapitola~


Do pekla, doriti, došľaka, dokelu, dofrasa, doparoma - tieto slová mi leteli cez myseľ ako stíhačky.

Zamrzla som na mieste. Zízala som na chalana, v ktorom som spoznala človeka zo včerajška, koho som udrela.

Mám problém? Nie nemyslím si.

Mám prúser? Ani to nie.

Zlyhám v splnení svojej úlohy? Asi hej, pretože...

...Pretože som prikovaná na mieste; nič nehovorím, aj keď by som mala; nemám v rukáve absolútne žiadnu sarkastickú poznámku, po ktorej by som mohla pokojne odkráčať a som nebezpečne blízko odhalenia.

Chalan mi chytil rameno, aby som nespadla a stále ma drží a...pozerá na mňa, akoby si nevedel vybaviť, odkiaľ ma pozná. Dotyky a pohľady. Čo viac by si dievča mohlo priať, že?

Zakašľala som, lebo som na nič iné nemohla prísť.

Zrazu si uvedomím, že som vyliala trošku tekutiny zo svojho pohára na podlahu.

"Och, smelý rytier, smiem sa niečo spýtať? Vieš držať mop? Ak áno či nie, budeš musieť, lebo som kvôli tebe vyliala svoj drink," povedala som a pritom sa snažila vyhnúť pohľadu chalana predo mnou a rozostrene som sa pozerala na Johna.

"Si v pohode?" spýtal sa ma chalan. Už mi trochu lezie na nervy volať ho stále len chalan a chlapík. Ako sa volá?

Ježiši! Niežeby som odtiaľto čo najrýchlejšie trielila preč, ešte dumám nad tým, ako sa volá. Trish, si opitá či čo? Ach bože. Do toho drinku mi museli niečo dať, alebo už fakt neviem, čo je so mnou.

"Hej, nič sa nestalo. Potopa sa nakoniec nekoná, takže," hovorila som a na okamih pozrela do jeho zeleno-hnedých očí. Na chvíľku som sa zamyslela nad tým, či sú viac zelené alebo hnedé. Mamma mia! Prebuď sa Trish a okamžite odtiaľto vypadni!

Pozrel sa na Johna rytiera. "A ty už odtiaľto radšej vypadni, vieš, že v okolí nie si vítaný," oznámil mu tvrdo.

"Veď sme v slobodnom štáte!" vyhŕkne rytier. Vidím, že chce povedať ešte niečo, ale pohľad chalana pri mne ho umlčí a pomaly vstáva zo stoličky. O pár sekúnd už vychádza z dverí a zmizne v tmavej noci.

"Zaplatím ti ten drink, lebo kvôli mne si ho vyliala, prepáč," povedal.

"Nie, nie, už aj tak som na odchode," odvetím a obrátim sa, aby som dala pohár na najbližší stôl.

Rýchlo sa od neho obrátim a kľučkujem medzi stolmi a o chvíľu som už vonku na čerstvom vzduchu. Príjemný vánok mi pripomenie, aký smrad bol vnútri.

Zavrtím hlavou. Zmarila som šancu. Mám teraz ísť domov a zajtra oznámiť ostatným, že som zlyhala, alebo si vyhľadám nejaký iný bar?

Jedno je isté. Musím sa odtiaľto dostať. Dostať sa od toho neznámeho lovca.

Chladný vzduch príjemne chladí moje zapálené líca. Vnútri baru bolo pre mňa príliš teplo. Mám radšej trochu chladnejšie miesta. Aj keď som bývala na Floride.

Chvíľku kráčam, ale potom za sebou niečo začujem. Alebo niekoho.

Zrýchlim krok.

Toto mi pripomína scénu z nejakého hororu či trileru, kde obeť uteká pred zabijakom. Ale ja obeť určite nie som.

Strčím si ruky do vreciek a v pravom vrecku nahmatám pištoľ. A k nohe mám pripevnenú dýku, ktorá je zakrytá nohavicami, takže je úplne neviditeľná.

Ktokoľvek je môj prenasledovateľ, vybral si zlú obeť, to je jasné.

Kroky za mnou zaniknú a teraz nepočujem nič, okrem svojho dychu a hluku áut z diaľky.

Niekto skočí predo mňa a v slabom záblesku neďaleko stojacej pouličnej lampy uvidím, že je to môj kamoš rytier. Ten ma fakt nenechá na pokoji?

V slabom svetle uvidím ešte niečo. Jeho zuby. Ale tie zuby nie sú obyčajné zuby.

V zlomku sekundy sa udeje viac vecí: prídem na to, že John je upír, potom sa pripravím vytiahnuť svoju zbraň, no o dve sekundy sa stane taká nezvyčajná vec, že stojím nehnute na mieste.

Pretože, na rytiera niekto skočí. Ten niekto sa objavil spoza mňa.

O sekundu je už John v bezvedomí na zemi. A myslím, že nie je len v bezvedomí.

Konečne som sa preberala. O krok som ustúpila.

Vytiahnem zbraň a namierim ňou na toho, kto ma evidentne zachránil, aj keď by som si poradila aj sama.

"Ak na niekoho namieriš, nemala by si váhať," povedal záchranca a ja v ňom spoznám chalana, ktorého som stretla už po tretí raz. Za dva dni!

Vzápätí mi vykrútil ruku, vybral mi z ruky pištoľ, pritisol sa mi k chrbtu, ľavou rukou ma chytil pod krk a hlaveň pištole pritisol k môjmu spánku.
"Prepáč, ale myslím, že dobrovoľne by si nešla," zašepkal mi do ucha. Uvoľnil mi krk, ale potom ma niečo pichlo presne tam, kde by sa mala nachádzať žila a v krku sa mi začala šíriť niečo, z čoho sa neskôr vykľulo ochromenie. Nemohla som sa hýbať. Potom som už nič necítila už som ani nevidela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 21. dubna 2012 v 15:30 | Reagovat

Žjůvec, další výborná kapitola!! :-D Nemůžu se dočkat dalšíííí....
P.S.: Máš stejnej talent na konce kapitol jako Tahereh :D Nejste příbuzné?? :D  :D

2 moj-pribeh moj-pribeh | Web | 30. dubna 2012 v 17:17 | Reagovat

skvela cast...tesim sa na dalsiu

3 Nicoll Nicoll | 30. dubna 2012 v 21:34 | Reagovat

je to dosť napínavé.. som zvedavá kam ju jej záchranca odvedie :-D ... pekná kapitola, prosím rýchlo ďalšiu.. :D  :D  :D

4 Domča Domča | E-mail | 29. května 2012 v 7:37 | Reagovat

Páni je to úžastné :-D  :-D  :-D určite chceme aj dalšiu kapitolu :D  :D  :D mám pravdu :-P URČITE!!! :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama