Shatter me - 21.kapitola 2/2

4. dubna 2012 v 16:09 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me

~21.kapitola 2/2~


Vztýči hlavu a stlačí naspäť úsmev. "Bola si na hrane šialenstva po celý svoj život, však? Tak mnoho ľudí ťa volalo bláznom, že si tomu začala veriť. Rozmýšľala si, či majú pravdu. Rozmýšľala si, či to môžeš napraviť. Myslela si si, že ak by si sa snažila o niečo viac, keby si bola lepšia, bystrejšia, krajšia - myslela si si, že svet by o tebe zmenil názor. Vinila si sa za všetko."

Lapám po dychu.

Moja spodná pera sa trasie bez môjho dovolenia. Len ťažko dokážem kontrolovať napätie v mojej čeľusti.

Nechcem mu povedať, že má pravdu.

"Potláčala si všetok svoj hnev a rozhorčenie, pretože si chcela byť milovaná," hovorí, neusmieva sa. "Možno, že ťa chápem, Juliette.

Možno by si mi mala veriť. Možno by si mala prijať ten fakt, že si sa tak dlho snažila byť niekým, kým si nebola, no bolo jedno, čo si robila, tí bastardi nikdy neboli šťastní. Nikdy neboli spokojní. Nikdy ťa neprekliali, že?" Pozrie sa na mňa na chvíľu a vyzerá pri tom takmer ľudsky. Na chvíľu mu chcem uveriť. Na chvíľu si chcem sadnúť na zem a vyplakať oceán z toho, čo mám v krku.

"Je načase prestať s predstieraním," hovorí, tak ticho. "Juliette - " Zoberie moju tvár do svojich rúk v rukaviciach, tak nečakane jemne. "Už viac nemusíš byť milá. Všetkých ich môžeš zničiť. Môžeš ich ponížiť a vlastniť celý tento svet a - "

Do tváre ma udrie parný stroj.

"Nechcem nikoho zničiť," poviem mu. "Nechcem ubližovať ľuďom - "

"Ale oni si to zaslúžia!" odtlačí sa preč, frustrovaný. "Ako môžeš nechcieť to oplatiť? Akože proti tomu nechceš bojovať - "

Pomaly vstanem, trasiem sa hnevom, dúfajúc, že moje nohy sa podo mnou nepodlomia. "Ty si myslíš, že preto, lebo som nechcená, pretože som zanedbávaná a - a vyčiarknutá -" Môj hlas stúpa s každým slovom, neobmedzené emócie zrazu kričia z mojich pľúc. "Myslíš si, že nemám srdce? Myslíš, že necítim? Myslíš si, že by som spôsobila bolesť, ak by som musela? Si taký istý ako všetci ostatný. Rovnako aj ty si myslíš, že som monštrum. Ty ma vôbec nechápeš - "

"Juliette - "

"Nie."

Ja toto nechcem. Nechcem tento život.

Nechcem byť ničím pre niekoho iného, len sebou. Chcem robiť vlastné rozhodnutia a nikdy nebudem chcieť byť netvorom. Moje slová sú pomalé a stabilné, keď rozprávam. "Ja si cením ľudského života oveľa viac, než ty, Warner."

Otvorí ústa, aby prehovoril, no potom sa zastaví. Nahlas sa smeje a zavrtí hlavou.

Usmeje sa na mňa.

"Čo je?" spýtam sa predtým, než by som sa stihla zastaviť.

"Povedala si moje meno." Škerí sa ešte širšie. "Predtým si ma nikdy neoslovila priamo. To musí znamenať, že s tebou robím pokroky."

Rozreže ma. "Ja sa nebojím tvojich morálnych dilem. Len si sa na chvíľu zastavila, pretože zapieraš. Neboj sa," povie. "Dostaneš sa cez to. Môžem počkať chvíľku dlhšie."

"Nepopieram - "

"Samozrejme, že áno. Ešte to nevieš, Juliette, no ty si veľmi zlé dievča," povie chytiac sa za srdce. "Môj typ."

Tento rozhovor je nemožný.

"V mojej izbe žije vojak." Dýcham sťažka. "Ak chceš, aby som tu bola, musíš odstrániť tie kamery."

Warnerove oči sa zatemnia, len na chvíľu. "Kde je vlastne tvoj vojak?"

"Neviem." Modlím sa k Bohu, aby som sa nečervenala. "Pridelil si ho ku mne."

"Áno." Vyzerá zamyslene. " Páči sa mi pozerať, ako sa mrvíš. Robí ti to nepríjemným, však?"

Myslím na Adamove ruky na mojom tele a jeho pery tak blízko mojich a vôňu jeho kože zasiahnutú stekajúcou vodou, v ktorej sa namáčame a zrazu moje srdce stane dvoma päsťami útočiacimi na hruď, bojujúc o útek. "Áno." Bože. "Áno. On je pre mňa veľmi...nepríjemný."

"Vieš, prečo som si ho vybral?" spýta sa Warner a ja som pritiahnutá ako príves traktora.

Adam bol vybraný.

Samozrejme, že bol. Nebol len taký vojak poslaný do mojej cely. Warner nerobí nič bezdôvodne. On musí vedieť, že Adam a ja máme spoločnú minulosť. On je viac krutý a vypočítavý, než som verila.

"Nie." Vdýchnem. "Neviem prečo." Výdych. Nemôžem zabudnúť dýchať.

"Dobrovoľne sa prihlásil," povie Warner jednoducho, ja som na okamih ohromená. "Vravel, že pred mnoho rokmi s tebou chodil do rovnakej školy. Povedal, že si ho pravdepodobne nebudeš pamätať, lebo vyzerá inak, než vtedy. Dal dohromady veľmi presvedčivý argument." Rytmus dychu.

"Povedal, že bol potešený, keď sa dopočul toho, že ťa zavreli." Warner sa na mňa konečne pozrie.

Moje kosti sú ako kocky ľadu cinkajúce spolu, chladia ma v jadre.

"Som zvedavý," pokračuje, nakláňajúc hlavu, keď rozpráva. "Pamätáš si ho?"

"Nie," zaklamem, a nie som si istá, či som nažive. Snažím sa rozmotať pravdu od falošnosti od predpokladov od postulátu, ale vety sa nepretržite krútia okolo môjho krku.

Adam ma poznal, keď vošiel do tej cely.

Vedel presne, kto som.

Už poznal moje meno.

Oh

Oh

Oh

To všetko bola pasca.

"Robia ťa tieto informácie...nahnevanou?" pýta sa, a ja chcem zošiť tie jeho usmievavé pery do trvalého úškľabku.

Nepoviem nič a nejako je to horšie.

Warner žiari. "Nikdy som mu nepovedal, samozrejme, prečo si bola zavretá - myslel som, že experiment v ústave by mal zostať nepoškvrnený od extra informácií - ale on povedal, že si vždy bola hrozbou pre študentov. Že každý bol varovaný, aby sa od teba držal ďalej, aj keď úrady nikdy nevysvetlili prečo. Povedal, že chce získať bližší pohľad na netvora, ktorým si sa stala."

Moje srdce prasklo. Moje oči žmurkajú. Som tak zranená tak naštvaná tak zdesená tak ponížená a žeravá rozhorčením taká surová, že je to ako oheň zúriaci vo mne, požiar zničených nádejí. Chcem rozdrviť Warnerovu chrbticu vo svojej ruke. Chcem, aby vedel, aká je rana, ktorá spôsobí neznesiteľnú bolesť pre ostatných. Chcem, aby vedel, aká je moja bolesť a Jenkinsova bolesť a Fletcherova bolesť a chcem mu ublížiť. Pretože možno má Warner pravdu.

Možno, že niektorí ľudia si to zaslúžia.

"Daj si dole košeľu."

Pre všetky pózy, Warner vyzerá skutočne prekvapený, ale nestráca čas rozopne si bundu, stiahne si rukavice a dáva preč tenkú bavlnenú košeľu prilepenú najbližšie k jeho koži.

Jeho oči sú jasné, nechutne dychtivé; nemaskuje svoju zvedavosť.

Warner zhodí svoje oblečenie na podlahu a díva sa na mňa skoro dôverne. Musím prehltnúť odpor bublajúci v mojich ústach. Jeho dokonalá tvár. Jeho dokonalé telo. Jeho oči sú tvrdé a krásne ako zmrazené drahokamy. Odmietne ma. Chcem, aby prispôsobil svoj zovňajšok svojmu zlomenému čiernemu vnútrajšku. Chcem ochromiť jeho drzosť dlaňou svojej ruky.

Prejde ku mne, až kým je tu menej ako pol metra priestoru medzi nami. Jeho výška a postava ma núti cítiť sa ako spadnutá vetvička. "Si pripravená?" pýta sa, arogantne a hlúpo.

Uvažujem o zlomení jeho krku.

"Ak to urobím zbavíš sa všetkých kamier v mojej izbe. Všetkých ploštíc. Všetkého."

Príde o krok bližšie. Skloní hlavu. Pozerá na moje pery, študuje ma celkom novým spôsobom. "Moje sľuby nestoja za veľa, láska," šepká. "Alebo si zabudla?" 3 palce dopredu. Jeho ruka je na mojom páse. Jeho dych sladký a teplý na mojom krku. "Som mimoriadny klamár."

Predstava udrie do mňa ako 200 libier zdravého rozumu. Nemala by som to robiť. Nemala by som ním robiť obchody. Nemala by som uvažovať o mučení drahý Bože stratila som rozum. Moje päste sú zovreté na mojich stranách a trasiem sa všade. Môžem len ťažko nájsť silu prehovoriť. "Môžeš ísť do pekla."

Krívam.

Idem späť k stene a klesnem do kopy beznádeje; zúfalstva. Myslím na Adama a moje srdce spľasne.

Už tu nemôžem byť.

Preletím na dvojité dvere, ktoré lemujú izbu a trhnem nimi, aby sa otvorili skôr, než ma zastaví Warner. Ale Adam ma zastaví na mieste. Len stojí vonku. Čaká. Chráni ma kamkoľvek idem.

Zaujímalo by ma, či počul všetko a moje oči padnú na zem, farba mi zmizne z tváre, moje srdce je na kúsky v mojej ruke. Samozrejme, že počul všetko. Samozrejme, že teraz vie, že som vrah. Netvor. Bezcenná duša napchatá do jedovatého tela.

Warner to urobil naschvál.

A ja stojím medzi nimi. Warner bez trička. Adam pozerajúci na jeho zbraň.

"Vojak." Prehovorí Warner. "Vezmi ju späť do jej izby a vypni všetky kamery. Môže obedovať sama, ak chce, ale budem ju očakávať na večeru."

Adam mrkne na príliš dlhú chvíľu. "Áno, pane."

"Juliette?"

Zamrazím sa. Za mnou je Warner a neotočím sa.
"Budem od teba očakávať, že dodržíš svoju časť dohody."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 4. dubna 2012 v 17:21 | Reagovat

Néééééé!!!! ???  [:tired:] Co to je? Sotva začnu Adama milovat, tak tohle?! Co to jako je?!!! :-|  :-!  Doufám, že to, co Warner o něm řekl, nejni pravda. Ale jestli jo......! Hajzl jeden!
A podruhé: Néééééééééé! Juliette! Zdá se mi, že už se jí Warner dostává trochu pod kůži.
A když Adama slyšel "všechno", tak i to, co o něm Warner říkal? Jako že nazval Juliette netvorem a že jí poznal??
Sakryš, DOST špatná kapitola, i když zároveň dost převratná...
Děkuju!!!

2 Borka Borka | 4. dubna 2012 v 20:06 | Reagovat

Dáte dnes ešte jednu kapitolu? :-)..

3 Alice Alice | Web | 4. dubna 2012 v 20:07 | Reagovat

[2]:budeme sa snažiť :)

4 Hayley Hayley | Web | 4. dubna 2012 v 20:10 | Reagovat

[1]: lepšie bo som svoje pocity asi neopísala :-D úplne súhlasím :-D

[3]: úúúú! prosíííííííííím :-)

5 terushka terushka | E-mail | 4. dubna 2012 v 20:39 | Reagovat

[3]: Anó, prosííííím :D

6 Donaa Donaa | 4. dubna 2012 v 22:06 | Reagovat

Dúfam, že sa z Adamom kvôli tomu nepohádajú. alebo niečo podobné :-|
...dneska už asi nebude kapitola :-? ?

7 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 5. dubna 2012 v 22:21 | Reagovat

dnes čakajte 22. kapitolu, čoskoro ju pridáme :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama