Shatter me - 24.kapitola

14. dubna 2012 v 23:25 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me
Lisa: kapitoly vždy pridávam ja takže prepáčte, že sa pretiahlo, ale prehrial sa mi notebook a musela som nejaký čas počkať, kým som ho mohla znova zapnúť

~24~


Prešli 2 týždne.

2 týždne šiat, spŕch a jedál, ktoré chcem hodiť cez miestnosť. 2 týždne Warnera usmievajúceho sa a dotýkajúceho sa môjho pásu, smejúceho sa a vedúceho ma chrbtom, uisťujúceho sa, že vyzerám čo najlepšie, keď kráčam vedľa neho. Myslí si, že som jeho trofej. Jeho tajná zbraň.

Musím potláčať nutkanie rozbiť jeho kĺby do betónu.

No ponúkam mu 2 týždne spolupráce, pretože do týždňa budem preč.

Dúfajme.

Ale potom som, viac ako čokoľvek iné, zistila, že ne - nenávidím Warnera tak veľmi, ako som si myslela.

Je mi to kvôli nemu ľúto.

Nachádza zvláštny spôsob útechy v mojej spoločnosti, myslí si, že sa na neho vzťahujem a jeho pokrútené pojmy, krutá výchova, zároveň náročný otec.

Ale nikdy nepovedal ani slovo o svojej matke.

Adam vraví, že nikto nevie nič o Warnerovej matke - že nikdy o nej nebolo rozprávané a nikto nemá poňatia, kto to je. Povedal, že Warner je známy ako dôsledok neľútostného rodičovstva a studenej, vypočítavej túžby po moci. Nenávidí šťastné deti, šťastných rodičov a ich šťastné životy.

Myslím si, že Warner si myslí, že rozumiem. Že rozumiem jemu.

A ja áno. A nie.

Keďže nie sme rovnakí.

Chcem byť lepšia.

Adam a ja máme málo času spolu, no v noci. A keď aj, tak nie veľa. Warner ma sleduje lepšie každý deň, vypnutie kamier ho len urobila viac zvedavým. Vždy vojde do mojej izby nečakane, vezme ma na zbytočné túry po budove, nehovorí o ničom, len o jeho plánoch a jeho plánoch na urobenie ďalších plánov a ako spolu dobyjeme svet. Nepredstieram záujem.

Možno som to ja, kto toto robí horším.

"Nemôžem uveriť, že Warner vlastne urobil dohodu, aby sa zbavil tvojich kamier," povedal mi Adam v jednu noc.

"Je šialený. Nie je racionálny. Je chorý spôsobom, ktorý nikdy nepochopím."

Adam si vzdychol. "Je tebou posadnutý."

"Čože?" Skoro som si odsekla krk prekvapením.

"Si všetko o čom hovorí." Adam bol tichý na okamih, jeho čeľusť príliš tesná. "Počul som príbehy o tebe, ešte predtým, čo si sa sem dostala. To je dôvod, prečo som sa zapojil - prečo som sa dobrovoľne prihlásil, aby som ťa dostal. Warner strávil mesiace získavaním informácií o tebe: adresy, lekárske záznamy, osobná história, rodinné vzťahy, rodné listy, krvné testy. Celá armáda hovorila o jeho novom projekte, každý vedel, že hľadá dievča, ktoré zabilo malého chlapca v obchode s potravinami. Dievča menom Juliette."

Zadržala som dych.

Adam pokrútil hlavou. "Vedel som, že si to bola ty. Musela si byť. Spýtal som sa Warnera, či by som mohol pomôcť s projektom - Povedal som mu, že som s tebou chodil do školy, že som počul o chlapcovi, že som ťa videl osobne." Zasmial sa ťažko. "Warner bol nadšený. Myslel si, že to urobí pokus ešte zaujímavejším," dodá znechutene. "A ja som vedel, že ak chcel tvrdiť, že si akýsi druh chorého projektu - " Zaváhal. Odvrátil sa. Prešiel si rukou po vlasoch. "Proste som vedel, že musím niečo urobiť. Myslel som si, že by som mohol pomôcť. Ale teraz sa to zhoršilo. Warner neprestáva rozprávať o tom, čoho si schopná, alebo, aká cenná si jeho úsiliu a ako je nadšený, že si tu. Každý si začína všímať. Warner je nemilosrdný - nemá zľutovanie pre nikoho. Miluje moc, vzrušenie z ničenia ľudí. Ale on začína praskať, Juliette. Je tak zúfalý, že ťa má...pre seba. A pre všetky jeho hrozby o tom, že ťa nechce stratiť. Chce, aby si to chcela. Aby si si ho vybrala, istým spôsobom." Pozrie dole, zhlboka sa nadýchne. "Stráca svoje ostrie. A zakaždým, keď vidím jeho tvár, vždy som na dva centimetre od urobenia niečoho hlúpeho. Rád by som mu zlomil čeľusť."

Áno. Warner stráca náskok.

Je paranoidný, myslí, že z dobrého dôvodu. No potom je trpezlivý a netrpezlivý voči mne. Nadšený a nervózny po celý čas. Je chodiace protirečenie.

Odstráni moje kamery, ale po niektoré noci nariadi Adamovi, aby spal pred mojimi dverami, aby sa uistil, že neutečiem. Vraví, že nemôžem obedovať sama, ale vždy to skončí predvolaním na jeho stranu. Tých pár hodín, čo by sme mohli mať spoločných s Adamom, sú ukradnuté, no málokrát je Adamovi dovolené spať v mojej izbe a mne sa podarí byť schúlená v jeho náručí.

Obaja teraz spíme na podlahe, zabalení jeden v druhom pre teplo, aj keď deka zakrýva naše telá. Zakaždým, keď sa ma dotkne, to je ako výbuch ohňa a elektriny, čo zapáli moje kosti tým najúžasnejším spôsobom. Je to ten typ pocitu, ktorý si želám, aby som mohla držať v rukách.

Adam mi rozpráva o novej výstavbe, šepká, že počul o vojakoch. Rozpráva mi, že sa viac sústredia na to, čo zostalo zo zeme. Ako je Warnerov otec v hlavnom meste, ako nechal svojmu synovi na starosť celú túto oblasť. Vraví, že Warner nenávidí svojho otca, ale miluje moc. Ničenie. Devastáciu. Hladí ma po vlasoch a hovorí mi príbehy a drží ma blízko, akoby sa bál, že zmiznem. Maľuje obrázky o ľuďoch a miestach, kým nezaspím, kým sa nepotopím do drogy snov, aby som utiekla svetu bez útočiska, bez úľavy, bez úniku, ale jeho uistení v mojom uchu. Spánok je jediná vec, ktorej sa v týchto dňoch pridržiavam. Ťažko si spomínam prečo som kričala.

Veci sa stávajú príliš komfortnými a ja začínam panikáriť.

"Daj si to," povie mi Warner.

Raňajky v modrej izbe sa stali rutinou. Jem a nepýtam sa, odkiaľ pochádza jedlo, či sú alebo nie sú pracovníci platený za to, čo robia, ako táto budova udrží toľko životov, čerpá toľko vody, alebo používa toľko elektriny. Teraz čakám na svoj čas. Spolupracujem.

Warner ma znova nepožiadal, aby som sa ho dotkla a ja sa mu nenúkam.

"Načo sú?" Prezerám si malé kúsky tkaniny vo svojich rukách a cítim nervózne bodnutie v črevách.

Pomaly sa usmeje, drzo. "Skúška." Chytí ma za zápästie a umiestni zväzok na mojej ruke. " Otočím sa, len raz."

Som príliš nervózna, aby som z neho bola znechutená.

Moje ruky sa trasú, keď zmením oblečenie, z ktorého sa vykľuje malé tielko a ešte menšie šortky. Som prakticky nahá. Prakticky sa dusím v strachu, čo by to mohlo znamenať. Vyprázdnim si krk o trochu a Warner sa otočí.

Trvá mu príliš dlho, než prehovorí, jeho oči sú zamestnané cestovaním po mape môjho tela. Chcem roztrhať koberec a všiť ho do mojej kože. Usmeje sa a ponúkne mi ruku.

Som žula a vápenec a mramorované sklo. Nehýbem sa.

Jeho ruka poklesne. Pokrúti hlavou. "Nasleduj ma."

Warner otvorí dvere. Adam stojí vonku. Stal sa tak dobrým v maskovaní svojich emócií, že len ťažko zaregistrujem šok, čo sa posunie na jeho tvári. Nič, len napätie na jeho čele, napätie v spánkoch, ho dáva preč. Vie, že niečo nie je v poriadku. Vlastne pokrúti krkom, aby zobral môj vzhľad. Žmurká. "Pane?"

"Zostaň, kde si, vojak. Vezmem to odtiaľto."

Adam neodpovie neodpovie neodpovie - "Áno, pane," povie, jeho hlas je zrazu chrapľavý.

Cítim na sebe jeho oči, keď sa obrátim dole k hale.

Warner ma vezme na nejaké nové miesto. Prechádzame chodbami, ktoré som nikdy nevidela, sú čiernejšie a chmúrnejšie a obmedzené ešte viac, kým ideme. Uvedomujem si, že mierime dole.

Do suterénu.

Prejdeme 1, 2, 4 kovové dvere. Vojaci všade, ich oči všade, posudzujú ma naraz so strachom, ale aj s niečím iným, o čom radšej nebudem uvažovať. Uvedomím si, že tu v budove musí byť len veľmi málo žien.

Ak je tu miesto, za ktoré by som bola vďačná za jeho nedotknutosť, bolo by to tu.

Je to jediný dôvod, prečo som bola v ústave boli dravé oči stoviek osamelých mužov. Je to jediný dôvod, prečo so mnou Adam zostáva - pretože si Warner myslí, že Adam je kartónový výrez z vanilkových zvratkov. Myslí si, že je Adam strojom olejovaným rozhodnutiami a požiadavkami. Myslí si, že Adam je pripomienkou mojej minulosti, a používa to, aby som sa cítila nepríjemne. Nikdy by si ani nepredstavil, že by na mňa Adam položil prst.

Nik by to neurobil. Každý, koho stretnem, je úplne vystrašený.

Tma je ako čierne plátno prepichnuté tupým nožom, s prekukujúcimi lúčmi svetla. Príliš mi to pripomína moju starú celu. Moja koža brní s nekontrolovateľnou hrôzou.

Som obklopená zbraňami.

"Dovnútra," povie Warner. Som zatlačená do prázdnej miestnosti slabo voňajúcou po plesni. Niekto stlačí vypínač a fluorescenčné svetlá zablikajú a odhalia lepkavé žlté steny a koberec farby suchej trávy. Dvere sa za mnou zabuchnú.

Nie je tu nič okrem pavučín a obrovského zrkadla v miestnosti. Zrkadlo je polovica veľkosti steny. Inštinktívne viem, že Warner a jeho komplici sa na mňa musia pozerať. Len neviem prečo.

Tu sú tajomstvá všade.

Tu nie sú odpovede nikde.

Mechanické cinkanie/praskanie/škrípanie a posúvania otrasú priestorom v ktorom stojím. Zem duní k životu. Strop sa trasie so sľubom chaosu. Kovové hroty sú zrazu všade, roztrúsené po celej miestnosti, prepichajúc každý povrch na všetkých rôznych výškach. Každých pár sekúnd zmiznú len aby sa znova zjavili s náhlym nárazom teroru, krájajú vzduch ako ihly.

Uvedomím si, že stojím v mučiarni.

Statika a reakcie z reproduktorov sú staršie ako trhanie k životu môjho umierajúceho srdca. Som závodný kôň, ktorý cvála k falošnej cieľovej čiare, sťažka dýcham pre zisk niekoho iného.

"Si pripravená?" ozveny Warnerovho zosilneného hlasu sú po celej izbe.

"Pripravená na čo?" zakričím do prázdneho priestoru, istá tým, že ma niekto počuje. Som pokojná. Som pokojná. Som pokojná. Som vydesená.

"Mali sme dohodu, pamätáš?" odpovie miestnosť.

"Čo-"

"Nechal som ti vypnúť kamery. Teraz je rad na tebe, aby si splnila svoju časť dohody."

"Nedotknem sa ťa!" kričím, otočím sa na mieste, vystrašená, zdesená, ustarostená a môžem omdlieť každú chvíľu.

"To je v poriadku," hovorí. "Posielam svojho náhradníka." Dvere sa vŕzgavo otvoria a pritacká sa batoľa, nemá na sebe nič iné, len plienky. Má zaviazané oči a štikútavo narieka, trasie sa strachom.

Jeden špendlík hodí moju existenciu do prázdna.

"Ak ho nezachrániš," Warnerove slová praskajú cez miestnosť, "my tiež nie."

Toto dieťa.

Musí mať matku a otca, niekoho, kto ho miluje toto dieťa toto dieťa toto dieťa sa potkýna vpred v hrôze. Mohol by sa napichnúť na kovový stalagmit každú chvíľu.

Jeho záchrana je jednoduchá: Musím ho zdvihnúť, nájsť bezpečné miesto na zemi, a držať ho v náručí, kým experiment neskončí.

Je tu len jeden problém.

Keby som sa ho dotkla, mohol by zomrieť.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 14. dubna 2012 v 23:40 | Reagovat

Grr.... Ten slizák mi pije prostě krev! Mám husinu z toho, jak moc je na Julette závislej a doufám, že s z toho nevyklube žádná pošahaná zamilovanost, protože Juliette je Adama!!! ♥
A ten konec.... O_O Jdu rychle na další!!! Jsem zvědavá, jak Juliette zareaguje.
Děkuju moc za překlad!

2 Hayley Hayley | 15. dubna 2012 v 2:03 | Reagovat

Hajzel jeden odporny

3 Donaa Donaa | 15. dubna 2012 v 10:47 | Reagovat

Jak ja nenávidíím toho chlapa !!! Ako keby sa vyžíval v tom, že Juliette týra!!
až mi krv vrie v žilách..
Dúfam, že to dopadne dobre ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama