Shatter me - 26.kapitola

17. dubna 2012 v 19:03 | Lisa/Alice |  Tahereh Mafi - Shatter me

~26~


Adam ma nájde stočenú do klbka na podlahe sprchy.

Plakala som tak dlho, že som si istá, že teplá voda nie je z ničoho, len z mojich sĺz. Moje oblečenie sa mi lepí na kožu, mokré a zbytočné. Chcem ho zmyť. Chcem sa utopiť v ignorancii. Chcem byť hlúpa, hluchá, nemá, úplne bez mozgu. Chcem si odrezať končatiny. Chcem sa zbaviť tejto kože, ktorá zabíja a ruky, čo ničia a telo, ktoré neviem ako pochopiť.

Všetko sa rozpadá.

"Juliette..." Stlačí ruku oproti sklu. Sotva ho počujem.

Keď nereagujem otvorí dvere na sprche. Je zasypaný povstaleckými kvapkami dažďa a odkopne topánky pred tým, než padne na kolená na podlahe. Dotkne sa mojej paže a ten pocit ma robí len zúfalejšou na smrť. On si povzdychne a ťahá ma, dosť na to, aby som zdvihla hlavu.

Jeho ruky zachytia moju tvár a oči hľadajú, hľadajú cezo mňa, kým sa nepozriem preč.

"Viem, čo sa stalo," povie potichu.

Moje hrdlo je plaz krytý šupinou. "Niekto by ma proste mal zabiť," kvákam, praskajúc každým slovom.

Adam položí ruky okolo mňa, až kým ma nevytiahne a ja sa kývam na nohách, obaja sme vzpriamenom postoji. Vstúpi do sprchy a zatvorí za sebou dvere.

Lapám po dychu.

Drží ma oproti stene a ja nevidím nič, len jeho biele tričko presiaknuté ničím, len vodou tancujúcou po jeho tvári, nič len jeho oči plné sveta, ktorého zomieram byť súčasťou.

"Nebola to tvoja vina," šepká.

"To je to, čo som," dusím sa.

"Nie. Warner sa v tebe mýli," vraví Adam. "Chce, aby si bola niekto, kým nie si a ty nemôžeš nechať, aby ťa zlomil. Nenechaj ho, aby sa ti dostal do hlavy. Chce, aby si si myslela, že si netvor. Chce, aby si si myslela, že nemáš inú možnosť, len sa k nemu pridať. Chce, aby si si myslela, že nikdy nebudeš môcť žiť normálny život -"

"Ale ja nemôžem žiť normálny život." Prehltnem čkanie. "Nikdy - Ja nikdy - "

Adam pokrúti hlavou. "Budeš. Chystáme sa odtiaľto dostať von. Nenechám, aby sa ti to stalo."

"A-ako sa môžeš starať o niekoho...ako ja?" Sotva dýcham, nervózna a skamenená, ale akosi pozerajúc na jeho pery, prezerajúc si ich tvar, počítajúc kvapky vody stekajúce na údoliach a kopcoch jeho úst.

"Pretože ťa milujem."

Prehĺtam žalúdok. Moje oči sa vrhnú na čítanie jeho tváre, ale ja som zmes elektriny, hučanie životom a bleskom, teplá a studená, moje srdce nevyspytateľné. Trasiem sa v jeho náručí a moje pery sa roztvoria pre nič - za nič.

Jeho ústa sa zjemňujú do úsmevu. Moje kosti zmizli.

Točím sa s ošiaľom.

Jeho nos sa dotýka môjho, pery vydajú výdych, jeho oči ma hltajú a už som kaluž bez rúk a nôh. Cítim ho všade, cítim každý bod jeho tela pritlačený oproti mne. Jeho ruky na mojom páse, zviera mi boky, jeho nohy zarovno s mojimi, hruď ma odzbrojuje silou, jeho stavba postavená z tehál túžby. Chuť jeho slov zotrváva na mojich perách.

"Naozaj...?" Mám jeden nedôverčivý šepot, jedno vedomé úsilie na uverenie toho, čo sa nikdy nestalo. Som prepláchnutá cez nohy, preplnená všetkým nevysloveným.

Pozerá sa na mňa s toľkým množstvom emócií, že sa skoro zlomím na pol.

"Panebože, Juliette - "

A pobozká ma.

Raz, dvakrát, kým nemám chuť neuvedomím si, že nikdy nebudem mať dosť. On je všade nad mojím chrbtom, a okolo mojich rúk a zrazu ma bozkáva tvrdšie, hlbšie, s vriacou naliehavou potrebou, ktorú som prv nikdy nepoznala. Zalomí pre vzduch len pre to, aby mohol pochovať pery na mojom krku, po mojej kľúčnej kosti, hore na brade a lícach a ja lapám po kyslíku, on ma ničí svojimi rukami a my sme premočený vo vode, kráse a potešení z chvíle, o ktorej som nikdy nevedela, že je možná.

Stiahne sa späť s nízkym zastenaním a ja chcem, aby si dal dole košeľu.

Potrebujem vidieť toho vtáka. Musím mu povedať o vtákovi.

Moje prsty ťahajú za lem jeho mokrého oblečenia a jeho oči sa rozšíria na jedinú sekundu, predtým, než látku zo seba strhne. Schytí moje ruky a dvíha ich nad moju hlavu, pripnúc ma k stene, bozkajúc ma, kým si nie som istá, že snívam, pijem z mojich pier s jeho perami a on chutí ako dážď a sladké pižmo a ja explodujem.

Kolená mi drkocú a moje srdce bije tak rýchlo, že nechápem, prečo stále funguje. On zo mňa zbozkáva bolesť, rany, roky nenávidenia samej seba, neistotu, porušovanú nádej pre budúcnosť, ktorú som si vždy predstavovala ako zastaranú. Osvecuje ma ohňom, odpaľujúc ma z Warnerových hier, z úzkosti, ktorá ma otravuje každý deň. Intenzita našich tiel môže rozbiť tieto sklenené steny.

Skoro.

Na chvíľu len hľadíme jeden na druhého, sťažka dýchame, kým sa nezačervenám, až kým on nezavrie oči a vezme jeden trhaný nádych a ja kladiem svoju ruku na jeho hruď. Trúfam si sledovať obrysy vtáka stúpajúceho cez jeho kožu, trúfam si stopovať celú dĺžku jeho brucha.

"Ty si môj vták," poviem mu. "Ty si môj vták a pomôžeš mi odletieť."

Adam je preč, kým vyjdem zo sprchy.

On šúcha oblečením a osuší sa, udelí mi súkromie na to prezliekanie. Súkromie, o ktorom si viac nie som istá, že na ňom záleží. Dotknem sa 2 prstami pier a cítim ho všade.

No keď vstúpim do miestnosti, on nie je nikde. Musel sa hlásiť dole.

Pozerám na oblečenie v mojom šatníku.

Vždy si vyberám šaty s vreckami, pretože neviem kam inam uložiť svoj zápisník. Nevlastní žiadne kompromitujúce informácie, kus papiera s Adamovým rukopisom bol zničený a spláchnutý do záchoda, ale páči sa mi, keď je u mňa. Znamená oveľa viac, než pár slov načmáraných na papier. Je to malý prejav môjho odporu. Zastrčím notes do vrecka a rozhodnem sa čeliť sama. Zhlboka sa nadýchnem, zatlačím mokré pramene vlasom preč z mojich očí a vojdem do kúpeľne. Para zo sprchy zahmlila zrkadlo. Zdvihnem prázdnu ruku a utriem malý kruh. Len dosť veľký.

Hľadí na mňa späť vystrašená tvár.

Dotknem sa svojej tváre a skúmam odrazenú plochu, skúmam obraz dievčaťa, ktoré je zároveň zvláštne aj známe pre mňa. Moja tvár je užšia, svetlejšia, moje lícne kosti väčšie, než som si ich pamätala, moje obočie sa vypína nad 2 doširoka otvorenými očami, nie modrými a nie zelenými, niečo medzi tým. Koža je začervenaná teplom a niečím s menom Adam. Pery sú príliš ružové. Zuby neobvykle rovné. Môj prst putuje dole po dĺžke nosa, vyhľadáva tvar brady, keď zazriem pohyb.

"Si taká nádherná," povie mi.

Som ružová, červená a gaštanová naraz. Uhnem hlavou od zrkadla len preto, aby ma chytil do náručia. "Zabudla som na vlastnú tvár," zašepkám.

"Len nezabudni, kto si," povie.

"Ja ani neviem."

"Áno, ty vieš." Nakloní moju tvár hore.

Pozerám na silu v jeho čeľusti, v jeho očiach, v jeho tele. Snažím sa pochopiť dôveru, ktorú má v to, kto si myslí, že som a uvedomím si, že jeho uistenie je to jediné, čo ma zastavuje od potápania sa v bazéne vlastného šialenstva. Vždy vo mňa veril. Aj keď nečujne a ticho, bojoval za mňa. Vždy.

Je môj jediný priateľ.

Beriem ho za ruku a pridržím ju u svojich pier. "Vždy som ťa milovala," poviem mu.

Slnko vychádza, odpočíva, svieti mu do tváre a on sa takmer usmieva, takmer sa nemôže stretnúť s mojimi očami. Jeho svaly sa uvoľnia, ramená nájdu úľavu vo váhe nového druhu údivu a on vydýchne. Dotkne sa mojej tváre, mojich pier, špičky mojej brady a ja žmurknem, on ma bozkáva, stiahne ma do náručia a do vzduchu a nejako sme na posteli zamotaný do seba a ja som omámená emóciami, omámená každou nežnou chvíľou. Jeho prsty kĺžu po mojom ramene, klesá dole mojou postavou, odpočíva na bokoch. Ťahá ma bližšie, šepká moje meno, necháva bozky dole mojím krkom a bojuje s tuhým materiálom môjho odevu. Jeho ruky sa trasú tak ľahko, oči pretekajú citom, srdce drnčí bolesťou a láskou a ja tu chcem žiť, v jeho náručí, v jeho očiach po celý zvyšok svojho života.

Vkĺznem rukami pod jeho košeľu a on vydá tlmené zastonanie, ktoré sa zmení na bozk, ktorý ma potrebuje a chce ma a musí ma mať tak zúfalo, že je to ako akútna forma mučenia. Jeho hmotnosť je stlačená na moju, v hornej časti mojej, nekonečné body pocitu pre každý nerv končiaci sa v mojom tele a jeho pravá ruka je za mojím krkom a jeho ľavá ruka sa zamotáva okolo mňa a jeho pery klesajú na moju košeľu a ja nechápem, prečo musím nosiť šaty a som mrak z hromu a blesku a tá možnosť exploduje v slzách v každú nevhodnú chvíľu. Blaho Blaho Blaho bije v mojej hrudi.

Nespomínam si, čo znamená dýchať.

Nikdy som

vôbec

vôbec

nevedela

čo to znamená cítiť.

Alarm prenikne stenami.

Izba pípne a zatrúbi k životu a Adam stuhne, odtiahne sa späť; jeho tvár sa stiahne.

"Toto je KÓD SEDEM. Všetci vojaci sa musia hlásiť na Kvadrantu okamžite. Toto je KÓD SEDEM. Všetci vojaci sa musia hlásiť na Kvadrantu okamžite. Toto je KÓD SEDEM. Všetci vojaci sa musia hlásiť na Kvadra-"

Adam je na nohách a ťahá ma a jeho hlas stále vykrikuje rozkazy pomocou reproduktorovým káblovým systémom zabudovaným do budovy. "Došlo k porušeniu," povie, jeho hlas je zlomený a nezvučný, jeho oči skáču medzi mnou a dverami. "Ježiš. Nemôžem ťa tu nechať-"

"Choď," poviem mu. "Musíš ísť-budem v poriadku-"

Kroky sa ohlušujúco ozývajú po chodbách a vojaci na seba tak hlasno štekajú, že to počujem cez steny. Adam je stále v službe. Musí konať. Musí udržať zdanie, kým nemôžeme odísť. Viem to.

Pevne ma stisne. "To nie je žiadny vtip, Juliette-Neviem, čo sa deje-môže to byť čokoľvek-"

Kovové kliknutie. Mechanické klapnutie. Dvere sa otvoria a Adam a ja skočíme 10 krokov od seba.

Adam sa ponáhľa vyjsť rovnako ako chce Warner vstúpiť. Obaja zamrznú.

"Som si istý, že alarm ide aspoň minútu, vojak."

"Áno, pane. Nebol som si istý, čo s ňou." On je zrazu pokojný, perfektná socha. Kývne na mňa, akoby som bola dodatok, ale viem, že je príliš stuhnutý v ramenách. Dýcha na tlkot príliš rýchlo.

"Našťastie pre teba, som tu, aby som sa o to postaral. Môžeš sa hlásiť k svojmu veliteľovi."

"Pane." Adam prikývne, otočí sa na jednej päte, a vystrelí z dverí. Dúfam, že Warner si nevšimol jeho zaváhanie.

Warner sa otočí ku mne s úsmevom tak pokojným a ležérnym, že začínam pochybovať o tom, či je budova naozaj v chaose. Študuje moju tvár. Moje vlasy. Pozrie na zničený plech za mnou a mám pocit, akoby som prehltla pavúka. "Zdriemla si si?"

"Minulú noc som nemohla spať."

"Roztrhla si si svoje šaty."

"Čo tu robíš?" Musím ho zastaviť, aby sa na mňa nepozeral, musím ho zastaviť, aby nepil detaily mojej existencie.

"Ak sa ti nepáčili šaty, môžeš si vybrať iné, vieš to. Vybral som ti ich sám."

"To je v poriadku. Šaty sú fajn." Pozriem sa na hodiny s nijakým dôvodom. Je už 4:30 popoludní. "Prečo mi nechceš povedať, čo sa deje?"

Je príliš blízko. Stojí príliš blízko a pozerá sa na mňa a mojim pľúcam sa nedarí roztiahnuť sa. "Naozaj by si sa mala zmeniť."

"Nechcem sa zmeniť." Neviem, prečo som nervózna. Prečo ma on robí nervóznou. Prečo sa priestor medzi nami zatvára príliš rýchlo.

Zaryje prstom ako hákom blízko zníženého pásu mojich šiat a potlačím výkrik. "To jednoducho nespravíš."

"Je to v poriadku-"

On tak tvrdo potiahne, že roztrhne látku a vytvorí rozparok na boku mojej nohy. "To je trochu lepšie."

"Čo to robíš-"

Jeho ruky sa plazia po mojom pase a zovrú moje ruky na mieste a ja viem, že sa potrebujem brániť, ale som zmrznutá a chcem kričať, ale môj hlas je rozbitý rozbitý rozbitý. Som otrhaná závanom zúfalstva.

"Mám otázku," povie, a snažím sa ho kopnúť v týchto bezcenných šatách a on ma len pritisne k stene, váha jeho tela ma stlačí na miesto, každý jeho centimeter zakrýva v oblečení, ochranná vrstva medzi nami. "Povedal som, že mám otázku, Juliette."

Jeho ruka vkĺzne do môjho vrecka tak rýchlo, že mi chvíľu trvá, kým si uvedomím, čo urobil. Lapám po dychu proti múru, trasiem sa a snažím sa nájsť svoju hlavu.

"Som zvedavý," hovorí. "Čo je toto?"

Drží môj notes medzi 2 prstami.

Ach Bože.

Tieto šaty sú príliš tesné, aby skryli obrysy notesa a bola som príliš zaneprázdnená pozeraním sa na svoju tvár, ako skontrolovať šaty v zrkadle. To všetko je moja chyba všetko moja chyba všetko moja chyba všetko moja chyba nemôžem tomu uveriť. To všetko je moja chyba. Mala som to vedieť lepšie.

Nepoviem nič.

On pokrúti hlavou. "Nespomínam si, že by som ti dával notes. Určite si nespomínam poskytnutie dovolenia pre akýkoľvek majetok, tiež."

"Priniesla som si to so sebou." Môj hlas sa zachytáva.

"Teraz klameš."

"Čo odo mňa chceš?" Panikárim.

"To je hlúpa otázka, Juliette."

Jemný zvuk hladkého kovu sa pošmykne na mieste.

Niekto otvoril dvere.

Klik.

"Ruky od nej preč predtým, než ti pustím guľku do hlavy."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 17. dubna 2012 v 19:25 | Reagovat

ÁÁÁÁÁchhhhhhhhhh!!!!!! Boooooooožžeeeeee!!!
LÍBAČKA! KONEČNĚ! O_O O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O Adam, ach Adam, ten slaďouš...♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
Nádhera! Perfektní! Úžasný! Peckózní! Žhavý! ROmantický! Dojemný...... O_O
Řekl, že jí miluje! A ona jemu taky!
Juchůůůůůůůůůůůůůůů ♥
Nemůžu dýchat! Nemám slov!! Bombáááá!!!!!
Ti dva jsou sakra lepší než Romeno a Julie..
Ale pak....
WARNER! :-!  [:tired:] *Hodně naštvanej výraz*
Ten hajzl jeden intrikářskej, podělanej, hnusnej, nechutnej, odpornej!
Jakmile se jí dotknul, chtělo se mi blejt! :!
Fuj!
A ta poslední věta!!!! O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  Tahereh to prostě a jistě umí!
Děkuju, moc a moc za překlad... ♥
nejlepší kapitola, jdu si jí přečíst ještě jednou a pak ještě a ještě a..
Áá, já prostě nemám slov!! :-D

2 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 17. dubna 2012 v 19:28 | Reagovat
3 Alice Alice | Web | 17. dubna 2012 v 19:44 | Reagovat

[1]: no vidíš, pre takéto komentáre ja osobne prekladám! :D :D nech žiješ ty a tvoje komentáre! :D :-D  :-D vždy dokážu povzbudiť :-D  :-D

4 Borka Borka | 17. dubna 2012 v 19:53 | Reagovat

!!!! Dvoma slovami: Skapínala som
A vedela som že sa budú bozkávať akurát som nevedela aj to že jej povie že ju miluje to bolo vážne krásne..už som myslela že sa s polu vysia :-D čo bu nebolo od veci..každopádne zaškrtím vás cez monitor ak nepridáte zajtradalšiu :-D velmi dakujem za preklad ! ;-)

5 Alice Alice | Web | 17. dubna 2012 v 20:25 | Reagovat

[4]: (no vidíš, že to ide, napísať krásny komentár :-D  :-D  :-D )

aj ja! :D lebo ja som prekladala tú prvú časť, keď jej tam povedal, že ju miluje..proste, normálne ma to nakoplo, aby som prekladala rýchlejšie :-D  :-D a neškrť, lebo potom kapitoly nebudú už vôbec, ale vôbec :D veď budeme mŕtve, kto ich preloží a pridá? :D :-D

6 Donaa Donaa | 17. dubna 2012 v 20:28 | Reagovat

Oh my gosh !!!!! :-x
oni sa bozkávali !! konečne ! :D
celú dobu čo som to čítala mi hlavou išlo "dúfam, že Warner nepríde na to, čo je medzi nimi" a musí to skončiť takto!! :-D
neskutočná kapitola !! asi najlepšia ;-)
čo asi, určite ?! :-D
Som tak rada, že tú knižku prekladáte :-)
ďakujem ;-)

7 terushka terushka | E-mail | 17. dubna 2012 v 20:35 | Reagovat

[3]: Oh, díky :D Skandování jsem teda nečekala :-D Věř mi, měla jsem chuť napsat toho víc, ale pak jsem si řekla, že to bych vás svým vylejváním srdce unudila k smrti a správně: kdo by pak překládal a dělal nám radost? :D Takže jsem to utnula... :-D
Nevadí, u další líbačky se zas rozepíšu a rozteču blahem :-P  xD  (Pomalu ale jistě se blížíme k mini-Juliette a mini-Adamům :-D Vždyť spolu při prvním polibku skončili v posteli! =D ) Bájo!

8 Elisa Elisa | Web | 17. dubna 2012 v 20:51 | Reagovat

[3]: ahamm, naprosto souhlasím :D

[4]: hádam zo mňa nebude zombie, keď ma zaškrtíš? a aj keby som sa stala zombie, určite by som neprekladala :-D

[5]: no ale ani moja časť nie je na zahodenie :D

[6]: ten Warner(alias mister Džbán) mi tiež lezie na nervy už odvtedy, čo sa vôbec objavil :-D

[7]: myslím, že mini-A. a mini-J. sa ešte načakáme - séria má 3 knihy(alebo by mala mať 3)
zlatíčko moje, najbližšia vec, čo spolu budú robiť nebude bozkávanie sa :D  :-D

9 terushka terushka | E-mail | 17. dubna 2012 v 20:55 | Reagovat

[8]: Ne??? A co to teda bude??? :D  :D  :D  :D  :D

10 Elisa Elisa | Web | 17. dubna 2012 v 20:58 | Reagovat

[9]: ale to bude spoiler :-D

11 Lunar Lunar | E-mail | Web | 17. dubna 2012 v 20:59 | Reagovat

ááááách...to bolo také sladké! :* :-D Milujem Juliettam (Juliette a Adam) :D Ale to bude mikrofónmi! Warner ich určite počul! Veď dali preč len kameri nie aj mikráki no nie? :P No, ale rozhodne ďakujem za preklad. Nechcem vás tým škrtením úplne zabiť :D Ale prosím, prosím, prosím ďalšiu kapču čo najskôr, pretože keď ste to tri dni nepridali mala som už abstinenčné príznaky :D

12 terushka terushka | E-mail | 17. dubna 2012 v 21:00 | Reagovat

Nééééééééé, nebudéééé.... :D  :D Možná maloučko, ale to nikoho nezabije, né? :D

13 Elisa Elisa | Web | 17. dubna 2012 v 21:08 | Reagovat

[11]: my s Alice sme tím Adette :D :D :D

[12]: nepoviem :-D :-D dúfam, že stačí to, že na konci ďalšej kapči budete nadšené, čo sa týka Warnera(nie, sklamem vás, bude žiť, aspoň v ďašlích kapitolách hej :D )

14 terushka terushka | E-mail | 17. dubna 2012 v 21:39 | Reagovat

[13]: No, čekala jsem to :D Jo, budem? Snad ho Juliette profackuje nebo něco takovýho :DDD

15 síma síma | 18. dubna 2012 v 10:22 | Reagovat

díky, díky, díky :-D konečně se to trochu rotjelo :-D  :-D  :-D

16 Lunar Lunar | E-mail | Web | 18. dubna 2012 v 15:07 | Reagovat

prosím prosím, že bude nová kpača dneska? :-D

17 Lunar Lunar | E-mail | Web | 18. dubna 2012 v 15:07 | Reagovat

*kapča ;-)  :-D

18 Donaa Donaa | 18. dubna 2012 v 19:36 | Reagovat

že dneska bude ďalšia kapitolá ?? :-) Všetci zaryto čakáme !!! :-D  :-D

19 terushka terushka | E-mail | 18. dubna 2012 v 19:39 | Reagovat

Áno, prosíííííííím!! :-D

20 Borka Borka | 19. dubna 2012 v 17:13 | Reagovat

Baby dáte sem dnes dalšiu kapitolu? Ked hej, cca..?

21 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 19. dubna 2012 v 18:40 | Reagovat

[20]: dnes kapča bude, ale len polka tak asi po 20:00(musím sa učiť chémiu, blbá učiteľka - inak, vravela som už, že chémiu nenávidím najviac zo všetkých?)

22 Alice Alice | Web | 19. dubna 2012 v 18:41 | Reagovat

[21]: fuj, chémia :D :D tiež ju neznášam, ale zas nie tak veľmi ako matiku :-D  :-D

23 faded-memories<---Lisa faded-memories<---Lisa | Web | 19. dubna 2012 v 18:44 | Reagovat

[22]: matika je od tohto ročníka celkom fajn :-D  :-D ale obe sa zhodneme, že nemčina je tiež na hnus :D

24 Alice Alice | Web | 19. dubna 2012 v 18:47 | Reagovat

[23]: moja otázka znie? aký predmet nie je na hnus? :D :D s tou nemčinou ti ešte niečo poviem :D :D teda píšem :D na FB :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama